Humanisti.skVydavateľstvo Rastislav Škoda vydalo v edícii K teórii a praxi humanistickej výchovy preklad metodickej príručky a námety pre humanistickú etickú výchovu „Zvládnuť umenie žiť a stať sa občanom sveta nie je jednoduché“. Túto originálnu prácu autoriek Tryntsje de Groot a Emmy Klarenbeekovej vydalo aj v anglickom jazyku Pedagogické študijné centrum humanistickej etickej výchovy v holandskom Utrechte.
Vitajte na homepage Etika.
Etika (v nemeckom origináli nepreložiteľná „Lebenskunde“, náuka o živote) je nepovinný predmet, ktorý sa neklasifikuje. Vyučuje sa rovnocenne s náboženstvom na školách v Berlíne. Podnikajú sa kroky, aby sa učila aj v Brandenbursku.
Pred sto rokmi, 25. augusta 1900, umrel Friedrich Nietzsche. Možno tohto filozofa považovať za reprezentanta humanistického ateizmu?
Prečo neslobodno robiť zle?
Každý semester ma na univerzite v Tennessee kolegyňa na katedre filozofie pozýva, aby som pri jednej jej úvodnej prednáške zahral diablovho advokáta. Myslím to skoro doslovne, pretože tu nejeden študent ešte nikdy nestretol živého ateistu a niektorých treba presviedčať, aby pri mojom vstupe neopúšťali prednáškovú sálu.
V oblasti školskej výchovy a vzdelávania dlhodobo prebieha diskusia o tom, akým spôsobom má byť sprostredkovaná hodnotová orientácia žiakov v pluralitnej spoločnosti.
Slovenská spoločnosť prešla v priebehu ostatných desaťročí výrazným hodnotovým a kultúrnym vývojom. Hoci u nás nepôsobilo veľké množstvo výrazných sekulárnych humanistických mysliteľov so silným medzinárodným ohlasom, proces sekularizácie a modernizácie prebiehal prirodzene aj v našom prostredí. Myšlienky osvietenstva, občianskej emancipácie a etickej autonómie prenikali do spoločenského života postupne – prostredníctvom vzdelávania, kultúry aj verejnej diskusie. Moderná spoločnosť tak vznikala nielen zásahmi politických režimov, ale najmä dlhodobým kultúrnym vývojom.
Hoci sme na Slovensku nemali v uplynulom storočí (tým menej predtým) vynikajúcich sekulárnych humanistov (ateistov…), ktorí by sa boli svojimi spismi, prípadne spoločenskou činnosťou (spolky a publikácie) zapísali do pamäti národa: osmózou myšlienok osvietenstva, a teda aj tohto sekulárneho humanizmu prebehla aj u nás sekularizácia a stali sme sa modernou spoločnosťou so všetkými dobrými aj zlými atribútmi. Neurobilo nás ateistami 40 rokov totality, ani nemalo väčší význam ako napríklad obdobie prvej republiky; bolo by to zaujímavé čítanie, lenže to nesmú byť invektívy preláta Trstenského a podobne. Presiaklo to k nám zo západu aj východu.
Rozhovor s unitárom Martinom Oskoripom.
Stručne a jasne. Neviem to už zrozumiteľnejšie napísať.
Skoro celý život ma priam spaľovala otázka, či je možné vytvoriť sekulárne a humanistické alternatívy k teistickému náboženstvu. Miatlo ma pretrvávanie starodávnych zjavení o bohu a spáse.