Otváracia prednáška prezidenta britskej National Secular Society na manifestácii proti článku 51 návrhu Ústavy Európskej únie 6. decembra 2003 v Paríži.
Značka: sekularizmus
Humanists International: hlas humanizmu v globálnom svete.
Viera vo vieru
Už dávno hľadám odpoveď na túto otázku: Viem, že neverím ani v žiadneho boha ani žiadnemu náboženstvu a viem na to uviesť dôvody, ktoré druhá strana môže pri dobrej vôli pochopiť. Dá sa povedať to isté o ľuďoch, ktorí tvrdia, že veria? Položme si otázku, či naozaj mienia to, čo zrejme hovoria.
Sústavne čítame a počúvame výroky kazateľov a iných kňazov a biskupov, spisovateľov, umelcov, politikov, ba aj príslušníkov iných odvetví spoločnosti vrátane vedcov, ktoré urážajú vyše milióna Slovákov a milióny príslušníkov iných národov len pre tú jednoduchú osobnú vlastnosť, že neveria v existenciu boha.
Vitajte na homepage Etika.
Etika (v nemeckom origináli nepreložiteľná „Lebenskunde“, náuka o živote) je nepovinný predmet, ktorý sa neklasifikuje. Vyučuje sa rovnocenne s náboženstvom na školách v Berlíne. Podnikajú sa kroky, aby sa učila aj v Brandenbursku.
Ako sa v týchto časoch stáva bežným neveriť v boha alebo organizovaným náboženstvám, zdalo by sa prirodzeným, že si pár ateistov našlo svoju cestu do amerického kongresu.
To tu ešte nebolo
Ešte to celkom nevidno, ale sme uprostred revolučných premien ľudských postojov a vier.
Benedikt XVI. – ďalší fundamentalistický pápež?
115 manekýnov – ako olovení vojačikovia v rovnakých uniformách – tajne zvolilo radikálneho konzervatívca Jozefa Ratzingera za pápeža bez verejnej diskusie, v ktorej by zazneli slová pre a proti.
Začiatkom novembra 2014 šokoval svojich poslucháčov katolícky kňaz z Essenu Gereon Alter v televíznej kázni „Slovo na nedeľu“ bizarným prirovnaním, že bez vzťahu k Bohu viedli ateistické myšlienky Hitlera, Pol Pota a Stalina k masovým vraždám.
Je to udivujúci jav: v dnešnej Amerike má prevládajúci vplyv militantná menšina angažujúca sa za svetonázor, ktorý by sa dal nazvať „evanjeliovým kapitalizmom“. Evanjelioví kapitalisti vyznávajú v prvom rade a predovšetkým individuálnu slobodu. Myslia tým ekonomickú slobodu, považujúc ju za boží dar, za „božiu ruku“, ktorá pôsobí v ľudských inštitúciách. Konkrétne sa to prejavuje v ich požiadavkách deregulácie obchodu, znižovania daní a slobodného trhu – nech sa deje čokoľvek.
