Volaním po humanistickej etike sa dostávame do konfliktu s inými organizáciami, ktoré sa tiež považujú za „humanistické“, a preto treba vniesť do veci jasno.
Značka: etika humanizmu
Kategórie
Zájdite do knižnice!
Rád by som čitateľom Zošitov humanistov niečo navrhol.
Valné zhromaždenie Humanists International (Medzinárodní humanisti) 5. 6. 2022 finalizovalo novú verziu oficiálneho hodnotového dokumentu svetového humanistického hnutia – Amsterdamskej deklarácie.
Keď pri príprave programu Dňa humanistov 2012 prenikla medzi členov Spoločnosti Prometheus (SP) správa, že rečníkom pri odovzdávaní ceny PhDr. Zuzane Kusej, PhD. a prof. Ladislavovi Hubenákovi má byť docent Eduard Chmelár, vyvolalo to nepokoj a písomný, osobný aj telefonický protest prof. J. Čelku.
Humanists International: hlas humanizmu v globálnom svete.
Kategórie
Učiteľom etickej výchovy
Vydavateľstvo Rastislav Škoda vydalo v edícii K teórii a praxi humanistickej výchovy preklad metodickej príručky a námety pre humanistickú etickú výchovu „Zvládnuť umenie žiť a stať sa občanom sveta nie je jednoduché“. Túto originálnu prácu autoriek Tryntsje de Groot a Emmy Klarenbeekovej vydalo aj v anglickom jazyku Pedagogické študijné centrum humanistickej etickej výchovy v holandskom Utrechte.
Vitajte na homepage Etika.
Etika (v nemeckom origináli nepreložiteľná „Lebenskunde“, náuka o živote) je nepovinný predmet, ktorý sa neklasifikuje. Vyučuje sa rovnocenne s náboženstvom na školách v Berlíne. Podnikajú sa kroky, aby sa učila aj v Brandenbursku.
V oblasti školskej výchovy a vzdelávania dlhodobo prebieha diskusia o tom, akým spôsobom má byť sprostredkovaná hodnotová orientácia žiakov v pluralitnej spoločnosti.
Slovenská spoločnosť prešla v priebehu ostatných desaťročí výrazným hodnotovým a kultúrnym vývojom. Hoci u nás nepôsobilo veľké množstvo výrazných sekulárnych humanistických mysliteľov so silným medzinárodným ohlasom, proces sekularizácie a modernizácie prebiehal prirodzene aj v našom prostredí. Myšlienky osvietenstva, občianskej emancipácie a etickej autonómie prenikali do spoločenského života postupne – prostredníctvom vzdelávania, kultúry aj verejnej diskusie. Moderná spoločnosť tak vznikala nielen zásahmi politických režimov, ale najmä dlhodobým kultúrnym vývojom.
Hoci sme na Slovensku nemali v uplynulom storočí (tým menej predtým) vynikajúcich sekulárnych humanistov (ateistov…), ktorí by sa boli svojimi spismi, prípadne spoločenskou činnosťou (spolky a publikácie) zapísali do pamäti národa: osmózou myšlienok osvietenstva, a teda aj tohto sekulárneho humanizmu prebehla aj u nás sekularizácia a stali sme sa modernou spoločnosťou so všetkými dobrými aj zlými atribútmi. Neurobilo nás ateistami 40 rokov totality, ani nemalo väčší význam ako napríklad obdobie prvej republiky; bolo by to zaujímavé čítanie, lenže to nesmú byť invektívy preláta Trstenského a podobne. Presiaklo to k nám zo západu aj východu.