Zaujal ma názor, ktorý na Facebooku napísal užívateľ Praot Kráťa.
Značka: humanista
Od Ľuboša Blahu na portáli jeToTak.sk z 25. 3. 2010 mám tento komentár:
Je veda náboženstvo?
Niekedy počuť ironickú námietku, že veda je v podstate viera ako iné viery, proti čomu ozajstný vedec zaprotestuje: Kým veda sa zakladá na overiteľných dôkazoch, náboženská viera sa hrdí tým, že dôkazy nepotrebuje.
Humanisti a ich poňatie hesla „Boh a svet“.
Dlhý pochod za humanizmus
Nie je dobre, že počet členov humanistických organizácií v Európe nereprezentuje 25 % obyvateľstva, čo by zodpovedalo skutočnosti. Mnohí ľudia cítia, že by sa dalo dosiahnuť oveľa viac, keby bolo viac organizovaných členov, čo by znamenalo viac členských príspevkov a najmä vyššiu oprávnenosť pri presadzovaní humanistických myšlienok spravodlivosti a slobody.
D. J. Grothe a A. Dacey popierajú, žeby ateizmus bol záležitosťou občianskych práv a odmietajú myšlienku, žeby si neveriaci mali voliť na politické miesta neveriacich. Autor nesúhlasí ani s jedným z týchto názorov.
Federálny okresný súd v Oregone vyhlásil sekulárny humanizmus za náboženstvo, čo je ďalšia dlaždica na ceste neteistických komunít za uznanie rovnakých zákonných práv, ako majú iné spoločenstvá, napríklad kresťania.
Americkí kognitívni psychológovia, zaoberajúci sa štúdiom vedomých a nevedomých poznávacích procesov, Ara Norenzayanová a Will M. Gervais našli štyri pôvodné typy vzniku ateizmu a k tomu patriace štyri typy ateistov. Ich nálezy protirečia bežnému predsudku, že náboženstvo má evolučné výhody proti ateizmu, ktorý je len neužitočným poblúdením v ľudských záležitostiach.
O demokracii sa píše (akademik M. Čič v Literárnom (dvoj)týždenníku [L(d)T] roč. XXI, č. 23 – 24, s. 1), že pri nej „vstupujú do života jednotlivcov… aj konfesionálne teórie, praktiky a skutky.“
V spolupráci s organizáciou The Humanist Society (Singapore).