Do nedávneho čísla časopisu Free Inquiry (august/september 2014) som napísal článok o dôležitosti objektívnosti morálky, ale pre rozsah témy bez súvislosti s Bohom a jeho prikázaniami. Musel som vynechať niektoré dôležité argumenty; napríklad, že spoliehanie sa na Boha a jeho prikázania ako morálne smernice robí morálku nenapraviteľne subjektívnou. Náboženským textom môžete ospravedlniť všetko a nič.
Značka: kresťanstvo
Rozhovor Jonathana Merritta s Chrisom Stedmanom.
Mohamed ako Duch pravdy
Kresťanské svedectvo proti islamofóbii.
Kliatba kresťanstva
Svojím „Mea culpa!“ (Moja vina) urobil pápež Wojtyła určitým spôsobom záver. Prosil o odpustenie za to, čo urobili kresťania v mene kresťanstva, ale vyvaroval sa toho, žeby pripustil vinu cirkvi ako takej. Z hľadiska podstaty cirkvi je to pochopiteľné, ale neslúži to pravde, lebo pravda je takáto: k „siedmim smrteľným hriechom“, ktoré pápež vymenúva, došlo nie napriek, ale pre kresťanstvo; ich páchatelia sa neprehrešili proti princípom kresťanstva, ale sa len sústavne snažili tieto princípy presadzovať.
V súčasnosti majú ateisti s kresťanmi to spoločné, že ich na mnohých miestach sveta rovnako prenasledujú pre ich presvedčenie. Musia sa zjednotiť na požiadavke slobody vyznávať svoje viery – nech sú akékoľvek.
V júni prebehol internetovým éterom spor o výrazy ateizmus a humanizmus, ktorý mi unikol a teraz ho doháňam.
Humanisti ponímajú svet spôsobom, ktorý v základných bodoch odporuje kresťanskému svetonázoru. Humanistická orientácia stavia človeka do stredu životného diania: jeho schopnosti a slabosti, jeho prednosti a omyly, jeho kreativitu a zvedavosť, ale aj jeho početné poklesky. Je to v podstate jednoduché ponímanie života na tomto svete – v každom prípade v porovnaní k náboženstvám.
Pohroma globálnej médiokracie čoskoro zasiahne aj naše masmédiá – noviny, časopisy, knihy, rozhlas, televíziu a mítingy. Má k dispozícii nové technológie od xeroxov cez počítače až k satelitom; je v rukách veľkých mediálnych konglomerátov; vyrába a predáva všetky možné druhy programov pri prísnom dodržiavaní jedného základného pravidla: zdôrazňovať čo len minimálny spoločný menovateľ a maskovať až utlmiť všetky sporné otázky.
Na akých základoch má stáť „nová Európa“, ktorú národy nášho kontinentu spolu stavajú? Nielen z nášho humanistického stanoviska predsa nemôže byť kresťanské náboženstvo a jeho hodnoty jediným menovateľom, na ktorom má všetko stáť.