To nepoznáte. To je môj terminologický pojem určený práve pre mňa. Som svojský. Mám na to svoj dôvod.
Na úvod: Som humanista. Do tejto veľkej skupiny patria aj racionalisti. Iste, medzi humanistami nájdeme agnostikov, ateistov, etikov (bez náboženského základu), racionalistov, voľnomyšlienkarov a ďalších ľudí, ktorí nemajú náboženský svetonázor.
Pre mňa je teraz zaujímavý terminologický rozdiel:
- Ateista – spravidla človek, ktorý neverí v existenciu bohov. Nemusí pritom tvrdiť, že ich neexistencia je definitívne dokázaná.
- Agnostik – človek, ktorý zastáva názor, že existencia bohov nie je známa alebo poznateľná, prípadne sa k nej sám nevie vyjadriť.
- Dočasný ateista – moje vlastné označenie, ktorým zdôrazňujem, že momentálne neverím v existenciu bohov či bohýň, ale svoj názor som ochotný zmeniť, ak sa objavia dostatočné presvedčivé dôkazy o existencii bohov či bohýň, pre teistický svetonázor.
Rozlišujem vieru a poznanie. Ateista nemusí tvrdiť, že neexistencia bohov je dokázaná. Agnostik nemusí byť človek, ktorému je jedno, či bohovia existujú. Tieto pojmy majú viacero používaných významov a môžu sa prekrývať.
Človek môže byť napríklad agnostický ateista: neverí v bohov, ale netvrdí, že s istotou vie, že neexistujú.
Môj názor: V súčasnosti nemám dostatočné dôkazy na to, aby som veril v existenciu bohov či bohýň. Ak sa však objavia presvedčivé dôkazy, som pripravený svoj názor zmeniť.
V mojom postoji sa spája súčasná absencia náboženskej viery s otvorenosťou voči novým dôkazom.
Kladiem dôraz na ochotu opraviť vlastný názor na základe dôkazov.
Môj výraz „dočasný ateista“ neznamená, že očakávam objavenie bohov. Znamená, že si vopred nezatváram dvere pred možnosťou, že sa môžem mýliť.
Pravda sa totiž v živote niekedy veľmi ťažko hľadá. Najviac o tom vedia hovoriť vedci, bádatelia či výskumníci. Avšak ja som len bežný človek, takže som odkázaný v určitom význame na autority. Najviac autority spoznávam vo vedeckej oblasti. Preto ma racionalizmus zatiaľ neopustil.
Nehlásim sa k agnostikom, aj keď mám veľmi dobrého priateľa, ktorý je agnostik. Preferujem racionalizmus, racionalistické myslenie. Uznávam, a teší ma, že sa tak k veľkej skupine humanistov hlásia povedzme aj etici alebo voľnomyšlienkari. Pritom musím priznať, že môj mozog ma neraz zrádza. Nie na tzv. konšpirácie, tým vôbec neverím, ale na zdravý úsudok. Trpím totiž závažným psychiatrickým ochorením, a ďalšími pridruženými chorobami. Nič to však nemení na tom, že mám racionalistický svetonázor. A že humanizmus beriem vážne. Až do tej miery, že si myslím, že to bude svetonázor väčšiny ľudstva v budúcnosti.
My, humanisti, sme veľká skupina ľudí. Na svete sú nás milióny.
Avšak, ak mám povedať len o sebe, z pohľadu delenia ateizmu a teizmu, sám sa považujem len za dočasného ateistu. Dočasný v tom zmysle, že kým žijem.
Významný humanista Paul Kurtz rozpracoval ucelenú koncepciu humanistickej etiky, ktorá ukazuje, že ľudia nepotrebujú náboženstvo na to, aby žili morálne. Pozri: Paul Kurtz – Zakázané ovocie: Etika humanizmu.
Humanisti najnovšie vypracovali Deklaráciu moderného humanizmu.
K tomu sa s plným vedomím hlásim.
Neberte mi možnosť, že si o sebe myslím, že som len „dočasný ateista“. Mne totiž v mojom živote nič nehovorí, že ma ľudia berú ako ateistu. Nič mi to slovo nehovorí. V mojom živote náboženstvo má nulový význam. To len sledujem, ako sa mnoho teistov snaží ovládnuť napríklad Facebook, a tam uverejňujú príspevky o náboženstve. Mne to nič nehovorí. Nanajvýš ma niektoré príspevky pobúria.
Svoj svetonázor nemám ako pretláčať na sociálnych sieťach. Som v určitom zmysle závislý na ľuďoch, a tým je jedno, aký mám svetonázor. Pomáhajú! Neriešia svetonázorové rozdiely.
Môj svetonázor nie je vôbec dôležitý. Moje názory sú mnohým ľuďom ľahostajné. Oni si žijú svoje životy, ja svoj. Ale pokiaľ je to možné, snažím sa žiť v súlade s humanistickou etikou.
Viem, smejú sa mi mnohí, že sa považujem len za „dočasného ateistu“, ale nerobím si z toho ťažkú hlavu. Taký jednoducho som. Rozumiem vývoju ľudstva, že mnoho ľudí verilo v rôznych bohov. A možno ani v skutočnosti neverili, len sa poddali mocipánom, vladárom, panovníkom. A dnes to nemusí byť iné. Významní politici vnímajú silný vplyv náboženstva na ľudí. Napríklad taký súčasný premiér Robert Fico.
Už dosť! Zvyknite si aj na dočasného ateistu. Sám sa považujem za dočasného ateistu. Svoje súčasné stanovisko nepovažujem za nemennú dogmu. Som pripravený ho prehodnotiť, ak sa objavia presvedčivé dôkazy, ktoré budú odôvodňovať zmenu môjho názoru.
Autor: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu. Od roku 2026 aj unitár.