Denník Štandard venoval celý jeden článok mojim postojom.
Značka: odluka
Otváracia prednáška prezidenta britskej National Secular Society na manifestácii proti článku 51 návrhu Ústavy Európskej únie 6. decembra 2003 v Paríži.
Zákaz neviery
Málo sa vie o tom, že sedem štátov Únie (USA) ešte stále definuje ateistov, sekulárnych humanistov a iných voľnomyšlienkárov ako občanov druhej triedy.
Keď pri príprave programu Dňa humanistov 2012 prenikla medzi členov Spoločnosti Prometheus (SP) správa, že rečníkom pri odovzdávaní ceny PhDr. Zuzane Kusej, PhD. a prof. Ladislavovi Hubenákovi má byť docent Eduard Chmelár, vyvolalo to nepokoj a písomný, osobný aj telefonický protest prof. J. Čelku.
Ako sa v týchto časoch stáva bežným neveriť v boha alebo organizovaným náboženstvám, zdalo by sa prirodzeným, že si pár ateistov našlo svoju cestu do amerického kongresu.
Príliš často sme zlyhali pri rozpoznaní svojich vlastných slepých škvŕn na videné vecí. Tu je pár návrhov na cestu vpred.
Keď som v Zošitoch humanistov č. 30 v marci 2002 uverejnil preklad básničky Starý kocúr Muro (Ol’ Tom Cat) od Erwina L. Baileya zo stránky Positive Atheism, informoval som o tom majiteľa tejto stránky Cliffa Walkera a pýtal som od neho informáciu o dodatku k jeho podpisu, ktorý znel „Šesť a polroka v službách tých, ktorí nevidia potrebu veriť v boha“. Podobne sa vraj často podpisovali aj Russell, Jefferson a Franklin.
Začiatkom novembra 2014 šokoval svojich poslucháčov katolícky kňaz z Essenu Gereon Alter v televíznej kázni „Slovo na nedeľu“ bizarným prirovnaním, že bez vzťahu k Bohu viedli ateistické myšlienky Hitlera, Pol Pota a Stalina k masovým vraždám.
Francúzska Federácia slobodnej mysle vydala výzvu k ateistom a ich organizáciám, aby v novej spoločenskej a politickej situácii bránili ohrozenú slobodu zmýšľania.
Vatikán má štatút štátu od Lateránskej zmluvy medzi Talianskym kráľovstvom a „Svätou stolicou“ z roku 1929.
