Obrysy budúceho projektu.
Značka: etika humanizmu
Belgicko existuje ako nezávislý štát od roku 1830. Na tú dobu dostalo veľmi liberálnu ústavu a v počiatkoch existencie štátu nemala katolícka cirkev veľkú moc. Boli síce školy, ktoré viedli kňazi a mníšky, ale každé mesto a každá dedina mali povinnosť organizovať základné školstvo.
Humanisti a ich poňatie hesla „Boh a svet“.
Sekularizmus a humanizmus patria medzi najmocnejšie intelektuálne a etické prúdy modernej civilizácie. Ich vplyv sa prejavuje na celej planéte. Mocnejú od čias renesancie: vďačíme im za vznik modernej vedy, osvietenstvo, demokratické a sekulárne revolúcie, rozvoj spotrebiteľskej ekonomiky, ktorá zabezpečuje predmety dennej potreby pre obyčajných ľudí atď. No ozývajú sa proti nim hlasní oponenti: autoritatívni fundamentalisti rovnako ako postmodernisti upierajú vede aj morálke, že môžu byť objektívne.
Od tých čias, čo existujú kňazi a ich náboženstvá s príslušnými veriacimi, kde-kto nám neveriacim sťa výčitku adresuje tvrdenie, že bez viery (kedysi v množstvo bohov, potom v postupne menej a dnes v jedného, ale toho jediného, čo aj je to raz Jahve židov, inokedy Boh kresťanov alebo Alah moslimov) niet etiky ani morálky (ani manželskej vernosti, píše Literárny dvojtýždenník 25. augusta 2004), skrátka niet základnej slušnosti a všetko je možné. Dobrovoľne na to doplatil Sokrates.
Rozhovor s Andrewom Copsonom.
Revolúcia týkajúca sa živej matérie, najmä technická možnosť klonovania ľudí, a informačná mutácia, znamenajú nebezpečenstvo pre budúcnosť dokonca aj nášho druhu. Len ak na ne budeme brať ohľad a súčasne sa nám vráti duchovná a politická múdrosť, vzíde z toho nový humanizmus. V opačnom prípade hrozí nebezpečenstvo, že tézy „posthumanizmu“ povedú k inštrumentalizácii a všeobecnej predajnosti jednotlivcov.
Kategórie
Bezbožnosť nie je amorálna
Článok docenta F. Kočiša v Učiteľských novinách č. 28 z 28. 8. 2004 (Môže byť škola amorálna?) sa hemží vetami, pri čítaní ktorých „každému triezvo uvažujúcemu človeku behá mráz po chrbte“.
K teórii a praxi humanistickej výchovy.
K teórii a praxi humanistickej výchovy.