Pred sto rokmi, 25. augusta 1900, umrel Friedrich Nietzsche. Možno tohto filozofa považovať za reprezentanta humanistického ateizmu?
Značka: osvietenstvo
Keď som v Zošitoch humanistov č. 30 v marci 2002 uverejnil preklad básničky Starý kocúr Muro (Ol’ Tom Cat) od Erwina L. Baileya zo stránky Positive Atheism, informoval som o tom majiteľa tejto stránky Cliffa Walkera a pýtal som od neho informáciu o dodatku k jeho podpisu, ktorý znel „Šesť a polroka v službách tých, ktorí nevidia potrebu veriť v boha“. Podobne sa vraj často podpisovali aj Russell, Jefferson a Franklin.
Kategórie
Sme vo veku antropotechník
V minulom čísle Zošitov humanistov sme nahlásili príspevok o diskusii, ktorá prebehla na jeseň 1999 v nemeckých masmédiách okolo prednášky filozofa Petra Sloterdijka „Pravidlá pre ľudskú záhradu“, v ktorej sa autor na pozadí histórie humanizmu (v bežnom zmysle, nie nášho ateizmu) zaoberá problematikou spojenou s genotechnickou selekciou ľudí. Je súčasne reakciou na informáciu o tejto diskusii v Literárnom týždenníku č. 43 z 19. 11. 1999 z pera Nory Krausovej.
Násilia vo svete ubúda… počujem vás, ako vehementne protestujete, že opak je pravda, stačí sa rozhliadnuť.
Nemám nič proti tomu, keď katolícki spisovatelia bijú do slobodomurárov a vinia ich z rozvratu katolíckej cirkvi. Za celý môj dlhý život som sa len raz zúčastnil seminára, organizovaného francúzskou lóžou v Štrasburgu – veľmi ma sklamali svojím opatrníckym prístupom k plánovanému rodičovstvu a novým biotechnológiám; s katolíkmi si priam ruky podávali.
Francúzska Federácia slobodnej mysle vydala výzvu k ateistom a ich organizáciám, aby v novej spoločenskej a politickej situácii bránili ohrozenú slobodu zmýšľania.
Málo je takých hlasných kritikov intelektuálnych názorov postmodernistov ako sú Jean Bricmont a Alan Sokal.
Naši hominidní predkovia sa tu objavili pred asi 6 miliónmi rokov, symboly začali používať pred asi 150 000 rokmi a prvé veľké náboženstvo vzniklo pred asi 5 000 rokmi. Čo sa s tým dá urobiť? Čo sa k tomu dá povedať?
Rozhovor s pápežom Františkom.
Čítal som nespočetné knihy a úvahy o problematickosti náboženstiev. Stále musím prežívať situácie, že veriaci určité skutočnosti jednoducho zo seba zotrasú. Prečo sa držia toľkých tvrdení, ktoré sú úplne protizmyslové? Ateizmus im berie boha a tým ich náboženstvo; zdá sa, že potrebujú náhradu za stratený orientačný rámec. Tento rámec vidím v Manifeste evolučného humanizmu. Michael Schmidt-Salomon v ňom poukazuje vedecky korektne, no neraz polemicky, na problematiky náboženskej viery. V rozumnom uvažovaní, vede, umení a filozofii vidí možnosti nájdenia zmyslu vecí a javov na tomto svete.