Pri svetonázorových konfliktoch narážajú argumenty na hranice. Možno debatovať s niekým, ak s ním nesúhlasíme v zásadných princípoch?
Značka: Rastislav Škoda
Na najvyššom vŕšku Elbertského okresu v Georgii, v tzv. pravovernom biblickom páse na juhu USA, je postavený zaujímavý žulový monument. Na štyroch obrovských kameňoch, ktoré nesú spoločnú hlavicu, je vyrytých v ôsmich jazykoch 10 Smerníc, prípadne prikázaní pre súčasné a budúce ľudstvo.
Kategórie
Feministka – obrazoborec
V skutočnosti nejde ani tak o pohovor s Camillou Pagliovou – autorkou bestsellerov Sexual Personae; Sex, Art and American Culture (Sexuálne osoby a sex, umenie a americká kultúra) a Vamps and Tramps (Zvodkyne a trampi ); skôr sa jej poskytuje fórum na vyjadrenie nespútaných myšlienok prednesených ako streľba samopalom na každú tému, na ktorú sa zameriava. Čo nasleduje, je prvotriedny príklad toho, čo by sa mohlo volať jej „pohľad do tváre feminizmu“. Rozhovor pre časopis Free Inquiry viedol Timothy J. Madigan.
Kategórie
Falošní obrancovia cnosti
Toľko sa toho napísalo o afére Clinton-Lewinska, že treba urobiť záver. Táto aféra bola výraznou ilustráciou tuhého boja medzi dvoma koncepciami morálnosti v Amerike a aj humanisti celého sveta ju so záujmom sledovali. Išlo o zrážku dvoch morálok: humanistickej a náboženskej.
Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, zariadenie Evanjelickej cirkvi a. v. v Slovenskej republike v rámci Ministerstva kultúry SR, usporiadali vo Svätom Jure 21. – 22. 10. 2004 odbornú konferenciu s medzinárodnou účasťou na tému Úloha posvätných textov v žitom náboženstve.
V Zošitoch humanistov (ZH) č. 74 sme uverejnili recenziu prvého z prekladov náboženskej literatúry (John F. Haught, Boh po Darwinovi). Tu je druhý: John Polkinghorne: Jeden svet. Vzájomné pôsobenie medzi vedou a teológiou (Kalligram, Bratislava 2008).
Na akých základoch má stáť „nová Európa“, ktorú národy nášho kontinentu spolu stavajú? Nielen z nášho humanistického stanoviska predsa nemôže byť kresťanské náboženstvo a jeho hodnoty jediným menovateľom, na ktorom má všetko stáť.
Od tých čias, čo existujú kňazi a ich náboženstvá s príslušnými veriacimi, kde-kto nám neveriacim sťa výčitku adresuje tvrdenie, že bez viery (kedysi v množstvo bohov, potom v postupne menej a dnes v jedného, ale toho jediného, čo aj je to raz Jahve židov, inokedy Boh kresťanov alebo Alah moslimov) niet etiky ani morálky (ani manželskej vernosti, píše Literárny dvojtýždenník 25. augusta 2004), skrátka niet základnej slušnosti a všetko je možné. Dobrovoľne na to doplatil Sokrates.
V Nemecku vyjde na pamiatku tohto filozofa 8. júla 2004 s krátkym predstihom pamätná známka s jeho portrétom. Humanistické a voľnomyšlienkarske združenia to nemali ľahké s presadením tohto námetu v štáte, kde majú biskupi veľké slovo a každoročne sa vydáva veľa známok s náboženskou tématikou. Vyjde raz na Slovensku známka s obrazom kňaza Horárika?
Autor už v prvej vete oznamuje, že nemá rád Richarda Dawkinsa a v poslednej vete to stupňuje až do bizarného obrazu, že radšej demonštratívne ponesie v procesii na Božie telo baldachýn, ako by sa s „prorokom“ Dawkinsom mal stretnúť. [1]