Pionierske štúdie Davida Reicha o starodávnej (ancient) DNA idú revolucionizovať predstavy o ľudských migráciách a identitách populácií.
Značka: Rastislav Škoda
Boli tu mimozemšťania?
Nedávno som počul historku, že pred dávnymi vekmi navštívili našu v tom čase ešte sterilnú Zem mimozemšťania a naočkovali jej dnešný život.
Bruselská deklarácia
My, ľud Európy, týmto činom potvrdzujeme naše spoločné hodnoty. Nie sú založené na nejakej osobitnej kultúre alebo tradícii, ale na všetkých kultúrach, ktoré vytvorili modernú Európu.
Buď pochválený – ale začo?
Vedecky trénovaný jezuita na pápežskom stolci vydal v júni tohto roku encykliku s názvom Laudáto sí! (Buď pochválený!) s podtitulom Starostlivosť o náš spoločný dom.
Budúcnosť náboženstva: Boh
Pár úvah o vzťahu teológie a prírodných vied.
Budúcnosť náboženstiev
Kresťanstvo stojí pred revolúciou.
Rastové projekcie na roky 2010 – 2050.
Iste sa vám už stalo, že vás v diskusii oponent „upozornil“, že Voltaire sa pred smrťou vyspovedal, že Darwin bol hlboko veriaci človek (podľa Stohla „veriaci veľduch“), alebo že dokonca Einstein veril v existenciu boha. Zborník Kresťanstvo a fyzika (SSV, Trnava 2001) sa podobnými nezmyslami hemží. Július Krempaský sa v jednom článku trikrát odvoláva na Einsteina citáciami typu: „Viera bez vedy je slepá, veda bez viery je chromá.“
Hneď pri prameni teizmu (mnoho- či jednobožstva) vznikol ateizmus (bezbožstvo či bezbožníctvo), keď grécky filozof Protagoras už asi r. 415 p. n. l. veľmi moderne konštatoval, že existencia bohov sa nedá dokázať.
„Na obraz boží“ je koncepcia a doktrína kresťanského, židovského a sufijského náboženstva, ktorá hovorí, že boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu.