Paródia listu Pána Boha kňazovi.
Značka: biblia
Sústavne čítame a počúvame výroky kazateľov a iných kňazov a biskupov, spisovateľov, umelcov, politikov, ba aj príslušníkov iných odvetví spoločnosti vrátane vedcov, ktoré urážajú vyše milióna Slovákov a milióny príslušníkov iných národov len pre tú jednoduchú osobnú vlastnosť, že neveria v existenciu boha.
Nakoľko beriete bibliu vážne?
Pokus o dialóg medzi humanistami, židmi a kresťanmi.
Pôvod biblického boha
Na počiatku bol El.
Najmä v Kultúre, dvojtýždenníku závislom od etiky, čítam skoro na každej strane, že Slovenská republika by mala byť za každú cenu kresťanským štátom a prekvapuje ma, že to podpisujú nielen politici a ľudia, ktorým zrejme ide o každodenný chlieb, ale aj ľudia, u ktorých by sa na základe ich postavenia a životopisu mala dať predpokladať určitá intelektuálna úroveň.
Keď príde reč na Bibliu, majú moderní ľudia viacero ťažkostí. Vedia o nej príliš veľa a príliš málo.
8. decembra 2015 otvoril pápež František bronzové dvere baziliky sv. Petra a zahájil mimoriadny svätý rok milosrdenstva vyhlásením, že v katolíckej cirkvi viac platí súcitná láskavosť ako moralizovanie. Už o pár mesiacov po svojom zvolení povedal vetu, ktorá ohromila katolícky svet: „Kto som, aby som súdil?“ Stalo sa to pri rutinnej tlačovej konferencii na palube pápežského lietadla v júli 2013, keď sa ho jeden novinár spýtal, čo si myslí o homosexuálnych kňazoch pracujúcich vo Vatikáne.
Som sekulárny humanista.
Niektoré Mojžišove omyly
Prvých päť kníh biblie sa volá Pentateuch. Dlho sa malo za to, že ich autorom je Mojžiš a mnohí si to myslia ešte dnes. Je však vedecky dokázané, že Mojžiš nemá s týmito knihami do činenia vôbec nič a že boli napísané storočia po tom, keď on sa už obrátil na prach a popol. Keďže však mnohé cirkvi naďalej trvajú na jeho autorstve – takže by opísal aj vlastnú smrť a svoj pohreb! – pohovorme si o ňom ako o autorovi.
Do nedávneho čísla časopisu Free Inquiry (august/september 2014) som napísal článok o dôležitosti objektívnosti morálky, ale pre rozsah témy bez súvislosti s Bohom a jeho prikázaniami. Musel som vynechať niektoré dôležité argumenty; napríklad, že spoliehanie sa na Boha a jeho prikázania ako morálne smernice robí morálku nenapraviteľne subjektívnou. Náboženským textom môžete ospravedlniť všetko a nič.
