Ako to myslia tí, čo vravia, že Európa bude buď kresťanská, alebo nebude vôbec? Platí to aj pre dnešné Slovensko? Už autorstvo toho hesla (Otto von Habsburg, ale primárny zdroj sa neuvádza) vzbudzuje nedôveru. Pritom dogmatická kresťanskosť nejedného kazateľa či spisovateľa hraničí s fundamentalizmom a je vyslovene totalitárna, čo nevdojak pripomína smutný koniec našej komunistickej minulosti.
Najmä v Kultúre, dvojtýždenníku závislom od etiky, čítam skoro na každej strane, že Slovenská republika by mala byť za každú cenu kresťanským štátom a prekvapuje ma, že to podpisujú nielen politici a ľudia, ktorým zrejme ide o každodenný chlieb, ale aj ľudia, u ktorých by sa na základe ich postavenia a životopisu mala dať predpokladať určitá intelektuálna úroveň.
Venujte dve percentá z dane.
V oblasti školskej výchovy a vzdelávania dlhodobo prebieha diskusia o tom, akým spôsobom má byť sprostredkovaná hodnotová orientácia žiakov v pluralitnej spoločnosti.
Slovenská spoločnosť prešla v priebehu ostatných desaťročí výrazným hodnotovým a kultúrnym vývojom. Hoci u nás nepôsobilo veľké množstvo výrazných sekulárnych humanistických mysliteľov so silným medzinárodným ohlasom, proces sekularizácie a modernizácie prebiehal prirodzene aj v našom prostredí. Myšlienky osvietenstva, občianskej emancipácie a etickej autonómie prenikali do spoločenského života postupne – prostredníctvom vzdelávania, kultúry aj verejnej diskusie. Moderná spoločnosť tak vznikala nielen zásahmi politických režimov, ale najmä dlhodobým kultúrnym vývojom.
Upozornenie pre zákazníkov.
Naše kvarteto spravodlivosti na známosť dáva, že daň sa už čoskoro odovzdáva.
Vyšlo nové číslo SATIR 5/2026
Online časopis slovenských karikaturistov.
Hoci sme na Slovensku nemali v uplynulom storočí (tým menej predtým) vynikajúcich sekulárnych humanistov (ateistov…), ktorí by sa boli svojimi spismi, prípadne spoločenskou činnosťou (spolky a publikácie) zapísali do pamäti národa: osmózou myšlienok osvietenstva, a teda aj tohto sekulárneho humanizmu prebehla aj u nás sekularizácia a stali sme sa modernou spoločnosťou so všetkými dobrými aj zlými atribútmi. Neurobilo nás ateistami 40 rokov totality, ani nemalo väčší význam ako napríklad obdobie prvej republiky; bolo by to zaujímavé čítanie, lenže to nesmú byť invektívy preláta Trstenského a podobne. Presiaklo to k nám zo západu aj východu.
Môj milovaný synček Miško
Plačem. Opäť som sa rozplakal.
