Humanisti ponímajú svet spôsobom, ktorý v základných bodoch odporuje kresťanskému svetonázoru. Humanistická orientácia stavia človeka do stredu životného diania: jeho schopnosti a slabosti, jeho prednosti a omyly, jeho kreativitu a zvedavosť, ale aj jeho početné poklesky. Je to v podstate jednoduché ponímanie života na tomto svete – v každom prípade v porovnaní k náboženstvám.
Značka: humanizmus
Humanizmus je predstava dobrého a správneho života bez odvolávania sa na boha alebo iné nadprirodzené inštancie. Zrieknuť sa boha ako ľuďmi vytvoreného symbolu útechy, lásky a nádeje zosilňuje intenzitu prežívania života tu a teraz. Zásadný význam nadobudnú vzťahy medzi ľuďmi a ich spoločenské štruktúry.
Kategórie
Humanitas a ľudský genóm
Vedúci princíp pre rozhodovanie.
Obrysy budúceho projektu.
Humanisti a ich poňatie hesla „Boh a svet“.
Sekularizmus a humanizmus patria medzi najmocnejšie intelektuálne a etické prúdy modernej civilizácie. Ich vplyv sa prejavuje na celej planéte. Mocnejú od čias renesancie: vďačíme im za vznik modernej vedy, osvietenstvo, demokratické a sekulárne revolúcie, rozvoj spotrebiteľskej ekonomiky, ktorá zabezpečuje predmety dennej potreby pre obyčajných ľudí atď. No ozývajú sa proti nim hlasní oponenti: autoritatívni fundamentalisti rovnako ako postmodernisti upierajú vede aj morálke, že môžu byť objektívne.
Na akých základoch má stáť „nová Európa“, ktorú národy nášho kontinentu spolu stavajú? Nielen z nášho humanistického stanoviska predsa nemôže byť kresťanské náboženstvo a jeho hodnoty jediným menovateľom, na ktorom má všetko stáť.
Kategórie
Dlhý pochod za humanizmus
Nie je dobre, že počet členov humanistických organizácií v Európe nereprezentuje 25 % obyvateľstva, čo by zodpovedalo skutočnosti. Mnohí ľudia cítia, že by sa dalo dosiahnuť oveľa viac, keby bolo viac organizovaných členov, čo by znamenalo viac členských príspevkov a najmä vyššiu oprávnenosť pri presadzovaní humanistických myšlienok spravodlivosti a slobody.
Rozhovor s Andrewom Copsonom.
Kategórie
Čo nás robí ľuďmi?
Montesquieu (1689 – 1755) povedal, že svojou podstatou je človekom a len náhodou Francúzom.