Od tých čias, čo existujú kňazi a ich náboženstvá s príslušnými veriacimi, kde-kto nám neveriacim sťa výčitku adresuje tvrdenie, že bez viery (kedysi v množstvo bohov, potom v postupne menej a dnes v jedného, ale toho jediného, čo aj je to raz Jahve židov, inokedy Boh kresťanov alebo Alah moslimov) niet etiky ani morálky (ani manželskej vernosti, píše Literárny dvojtýždenník 25. augusta 2004), skrátka niet základnej slušnosti a všetko je možné. Dobrovoľne na to doplatil Sokrates.
Značka: etika humanizmu
Rozhovor s Andrewom Copsonom.
Revolúcia týkajúca sa živej matérie, najmä technická možnosť klonovania ľudí, a informačná mutácia, znamenajú nebezpečenstvo pre budúcnosť dokonca aj nášho druhu. Len ak na ne budeme brať ohľad a súčasne sa nám vráti duchovná a politická múdrosť, vzíde z toho nový humanizmus. V opačnom prípade hrozí nebezpečenstvo, že tézy „posthumanizmu“ povedú k inštrumentalizácii a všeobecnej predajnosti jednotlivcov.
Bezbožnosť nie je amorálna
Článok docenta F. Kočiša v Učiteľských novinách č. 28 z 28. 8. 2004 (Môže byť škola amorálna?) sa hemží vetami, pri čítaní ktorých „každému triezvo uvažujúcemu človeku behá mráz po chrbte“.
K teórii a praxi humanistickej výchovy.
K teórii a praxi humanistickej výchovy.
K teórii a praxi humanistickej výchovy.
K teórii a praxi humanistickej výchovy.
K teórii a praxi humanistickej výchovy.
K teórii a praxi humanistickej výchovy.
