Začiatkom novembra 2014 šokoval svojich poslucháčov katolícky kňaz z Essenu Gereon Alter v televíznej kázni „Slovo na nedeľu“ bizarným prirovnaním, že bez vzťahu k Bohu viedli ateistické myšlienky Hitlera, Pol Pota a Stalina k masovým vraždám.
Značka: Rastislav Škoda
Nemáme na Slovensku, a dlho nebudeme mať časopis, ktorý by sa otvorene hlásil k humanistickému svetonázoru, t. j. ateizmu (prípadne agnosticizmu) a ľavičiarstvu (prípadne demokratickému socializmu), čo predpokladá aj kritický postoj k pseudovede vo všetkých oblastiach spoločenského života.
Ako to myslia tí, čo vravia, že Európa bude buď kresťanská, alebo nebude vôbec? Platí to aj pre dnešné Slovensko? Už autorstvo toho hesla (Otto von Habsburg, ale primárny zdroj sa neuvádza) vzbudzuje nedôveru. Pritom dogmatická kresťanskosť nejedného kazateľa či spisovateľa hraničí s fundamentalizmom a je vyslovene totalitárna, čo nevdojak pripomína smutný koniec našej komunistickej minulosti.
Najmä v Kultúre, dvojtýždenníku závislom od etiky, čítam skoro na každej strane, že Slovenská republika by mala byť za každú cenu kresťanským štátom a prekvapuje ma, že to podpisujú nielen politici a ľudia, ktorým zrejme ide o každodenný chlieb, ale aj ľudia, u ktorých by sa na základe ich postavenia a životopisu mala dať predpokladať určitá intelektuálna úroveň.
V oblasti školskej výchovy a vzdelávania dlhodobo prebieha diskusia o tom, akým spôsobom má byť sprostredkovaná hodnotová orientácia žiakov v pluralitnej spoločnosti.
Slovenská spoločnosť prešla v priebehu ostatných desaťročí výrazným hodnotovým a kultúrnym vývojom. Hoci u nás nepôsobilo veľké množstvo výrazných sekulárnych humanistických mysliteľov so silným medzinárodným ohlasom, proces sekularizácie a modernizácie prebiehal prirodzene aj v našom prostredí. Myšlienky osvietenstva, občianskej emancipácie a etickej autonómie prenikali do spoločenského života postupne – prostredníctvom vzdelávania, kultúry aj verejnej diskusie. Moderná spoločnosť tak vznikala nielen zásahmi politických režimov, ale najmä dlhodobým kultúrnym vývojom.
Hoci sme na Slovensku nemali v uplynulom storočí (tým menej predtým) vynikajúcich sekulárnych humanistov (ateistov…), ktorí by sa boli svojimi spismi, prípadne spoločenskou činnosťou (spolky a publikácie) zapísali do pamäti národa: osmózou myšlienok osvietenstva, a teda aj tohto sekulárneho humanizmu prebehla aj u nás sekularizácia a stali sme sa modernou spoločnosťou so všetkými dobrými aj zlými atribútmi. Neurobilo nás ateistami 40 rokov totality, ani nemalo väčší význam ako napríklad obdobie prvej republiky; bolo by to zaujímavé čítanie, lenže to nesmú byť invektívy preláta Trstenského a podobne. Presiaklo to k nám zo západu aj východu.
Nemám nič proti tomu, keď katolícki spisovatelia bijú do slobodomurárov a vinia ich z rozvratu katolíckej cirkvi. Za celý môj dlhý život som sa len raz zúčastnil seminára, organizovaného francúzskou lóžou v Štrasburgu – veľmi ma sklamali svojím opatrníckym prístupom k plánovanému rodičovstvu a novým biotechnológiám; s katolíkmi si priam ruky podávali.
Je to udivujúci jav: v dnešnej Amerike má prevládajúci vplyv militantná menšina angažujúca sa za svetonázor, ktorý by sa dal nazvať „evanjeliovým kapitalizmom“. Evanjelioví kapitalisti vyznávajú v prvom rade a predovšetkým individuálnu slobodu. Myslia tým ekonomickú slobodu, považujúc ju za boží dar, za „božiu ruku“, ktorá pôsobí v ľudských inštitúciách. Konkrétne sa to prejavuje v ich požiadavkách deregulácie obchodu, znižovania daní a slobodného trhu – nech sa deje čokoľvek.
Skoro celý život ma priam spaľovala otázka, či je možné vytvoriť sekulárne a humanistické alternatívy k teistickému náboženstvu. Miatlo ma pretrvávanie starodávnych zjavení o bohu a spáse.