Názor, že kladný vzťah významného fyzika k náboženstvu dokazuje pravdivosť náboženstva, alebo aspoň pravdivosť tvrdenia, že medzi vedou a vierou niet rozporu, je mylný. Je to klasický (a chybný) argumentum ad hominem, ktorý sa v hrubej forme vyskytuje napríklad vtedy, keď odmietame názory niekoho len preto, že je špinavý. Aj bezdomovec však môže mať v konkrétnej veci pravdu a naopak, nemusí ju mať človek vysoko postavený a vzdelaný. O pravde totiž rozhodujú len argumenty, nie postavenie človeka, ktorý svoj názor vyjadruje. Medzi vlastnosťami človeka a tvrdeniami, ktoré vyslovuje, nejestvuje a priori žiadna jednoznačná korelácia. Predsa je však nepochybne zaujímavé dozvedieť sa, čo si o náboženstve mysleli veľkí vedci v rôznych dobách. Súčasníkov budú zrejme najviac zaujímať názory moderných vedcov.
Pri príležitosti otvorenia svojej prvej predajne v Skalici sa spoločnosť Kaufland rozhodla finančne podporiť miestne centrum voľného času. 27. januára 2019 odovzdala hovorkyňa spoločnosti Kaufland Lucia Langová symbolický šek na sumu 4 016 € riaditeľke centra Dagmar Jůzkovej.
Niekto to už raz musí povedať jasne, zreteľne a nahlas: nie sme si rovní!
Perly „mediálneho“ jazyka
V mnohých historických situáciách sa dá pozorovať jednoduchý a ľahko pochopiteľný jav: prudké spoločenské zmeny otvárajú brány povrchnosti, primitívnosti, pavedám, podvodníkom a šarlatánom.
Bertrand Russell (1947)
Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 1/október 1998, str. 18 – 22. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.
Rozhlasová prednáška z 20. 5. 1947 v relácii BBC „V čo verím?“
Pokúsim sa zhrnúť obsah esejí stručne, bez komentárov, ako sa to zvykne robiť vo vedeckých publikáciách.
Prírodné a umelé
Po roku 1989 zaplavili našu krajinu „prírodné“ lieky proti všetkým neduhom, ktorých výrobcovia deklarujú ich takmer univerzálny účinok. Vyhoveli tým ľudovej túžbe po prírodných, nie „umelých“ liekoch. Analýza tohoto javu a názorov, ktoré ho podporujú, ukazuje ďalší aspekt bezbrehej ľudskej hlúposti, a preto je vhodná pre túto stránku.
Sme „iní“
Už v detstve som si všimol, že som „iný“. Časom si to všimli aj druhí a dávali mi to najavo. Dlho som sa za to hanbil. V puberte som však proti ostatným revoltoval, pretože som pochopil, že nie ja sa mám hanbiť pred nimi, ale všetci ostatní predo mnou. Bol som však stále sám, a to nebolo veľmi príjemné. Žil som v spoločenskej a kultúrnej izolácii, ako ostrov v mori.
Sme „iní“
Už v detstve som si všimol, že som „iný“.
Ciele esejí od Adama Romana
„Videl som, že múdrosť má takú výhodu pred bláznovstvom, akú výhodu má svetlo pred tmou.“ Kazateľ 2, 13.
