Značka: INESS

V rámci verejnej diskusie k chystanej novele „liekového“ zákona 363/2011 zaslal INESS Ministerstvu zdravotníctva SR súbor 8 podnetov s opatreniami.

Od roku 2006 sa diskusia o slovenskom zdravotníctve pohybuje v istom názorovom vákuu. Bavíme sa veľa o chybách či potrebách, ale nebavíme sa o tom, aký systém vlastne chceme. Aké sily v ňom majú pracovať, kto má mať akú úlohu.

Trh práce momentálne na Slovensku nie je téma. Pri pohľade na vývoj miery nezamestnanosti sa zdá, že pacient je stabilizovaný. Za ostatný pol rok vzrástla miernym tempom z 8,14 na 8,47 %. Ak sa objavujú nejaké správy o trhu práce, tak sú témou neobsadené voľné pracovné miesta a nedostatok zamestnancov. Tento pohľad z lietadla však skresľuje skutočný vývoj.

Aj napriek nepriaznivej situácii vyvolanej pandémiou COVID-19 a pandemickým obmedzeniam sa tento rok uskutočnil štvrtý ročník Ekonomickej olympiády, prvej komplexnej celoslovenskej súťaže z ekonómie a financií pre stredoškolákov. Tento rok sa do nej zapojil rekordný počet stredoškolákov z celého Slovenska.

Ekonomickú olympiádu tento rok nezastavili ani pandemické obmedzenia v školstve.

Slovenská vláda poslala Európskej komisii dokument Program stability, v ktorom na budúci rok plánuje pokračovať vo vysokých výdavkoch a s rovnakým štrukturálnym deficitom ako v tomto roku. To znamená, že aj v roku 2022, v ktorom nie je dôvod predpokladať masívne dopady pandemických opatrení, bude štát hospodáriť s deficitom 5,5 %. Európska komisia na základe tohto dokumentu Slovensko nezaradila do zoznamu krajín s veľkými nerovnováhami, a tým vlastne „schválila“ vysoko deficitné hospodárenie slovenskej verejnej správy v budúcom roku.

Inštitút INESS od roku 2019 prevádzkuje a pravidelne aktualizuje kalkulačku nákladov na zamestnancov CenaZamestnanca.sk. Táto kalkulačka využíva unikátny prepočet nákladov na reálne odpracované dni zamestnanca, preto pomocou nej môžeme jednoducho vypočítať dopady rôznych nápadov na cenu práce.

V USA majú problém so zadlženými študentmi. Celkový dlh za štúdium na vysokých školách tam nedávno dosiahol výšku 1 600 miliárd dolárov. Za posledných 10 rokov sa viac ako zdvojnásobil a predbehol celkový dlh na kreditkách alebo dlh za autá. Ako sa to stalo? Jednou z príčin je rast cien vysokoškolského vzdelania. Samotná výška dlhu nemusí byť problém, ak z neho financovaná investícia prináša dostatočné výnosy. A to je kameň úrazu v USA.

V horúcej diskusii o zdanení živnostníkov zaznelo veľa anekdotických argumentov o dovolenke, gastrolístkoch či odstupnom. Chýbal však hlbší pohľad do samotnej ekonomickej podstaty rozdielu medzi živnostníkom a zamestnancom.