Pokus o dialóg medzi humanistami, židmi a kresťanmi.
Iste, poviete, že citujem len zo Starého zákona Svätého písma. Lenže ten je integrálnou súčasťou biblie. Bez Starého zákona by kresťanstvo nič neznamenalo.
Ako by ste vysvetľovali pôvod sveta? Pôvod ľudí? Keby ste nemali Starý zákon?
Humanisti sa odvolávajú na vedecké poznatky, na kozmológiu, astronómiu, fyziku, biológiu a evolúciu, tak ako ju načrtol Charles Darwin, po ktorom je pomenovaná aj vedná disciplína: darvinizmus.
A verte, židia a kresťania, humanistom to stačí. Sme oproti vám až príliš skromní. Nehonosíme sa tzv. konečnými pravdami ako vy. A snažíme sa o to, aby vysvetlenia do seba logicky zapadali. Pokiaľ niečo nesedí, vytvorí sa hypotéza, a hľadajú sa dôkazy pre alebo proti. Ide predovšetkým o fakty! Vám ide o mýty.
Veď aj iné náboženstvá nazývate mytológiami, kým vlastné – to, ktorému vy veríte – už nepovažujete za mytológiu.
Ale poďme k veci!
Prečo z takého veľkého množstva rôznych náboženstiev vo svete ste si vybrali práve to židovské za svoje?
Prečo svojho boha, v ktorého veríte, nazývate Bohom, kým ostatných bohov už len s malým písmenom b. Ide o akúsi anomáliu medzi náboženskými ideológiami. To už si naozaj myslíte, že práve ten váš boh je jediný boh, a žiadneho iného boha alebo bohyne nieto?
Kde máte záruku mimo svojej viery, že sa nemýlite? Vari sa doposiaľ všetci teisti na svete mýlili, a len židia nie? A vy, kresťania, ste práve židom uverili. Práve preto je Starý zákon súčasťou vašej ideológie. Vari odpoviete: „Všetci sa mýlili okrem židov.“ A hádam aj dnes sa mýlia, keď veria v nejakých nežidovských bohov a bohyne, okrem židov, a teda aj kresťanov, ktorí sa v otázke boha nemýlia. Hinduisti by vás hnali kanálmi, len im to povedzte priamo do očí, tvárou v tvár. Tu dialóg nie je možný v otázke existencie biblického boha. Buď hovoria pravdu hinduisti alebo pravdu majú židia a kresťania.
Dovolím si na tomto mieste citovať „pápeža“ ateistov Richarda Dawkinsa:
„Keď sa ma spytovali, či som ateista, považoval som za zábavnú stratégiu upozorniť ich, že pýtajúci sa je tiež ateista – v ohľade Dia, Apola, Amona-Rea, Mitru, Baala, Thora, Votana, Zlatého teľaťa a Lietajúceho špagetového monštra. Lenže ja idem o jedného boha ďalej.“
Áno, od detstva som išiel „o jedného boha ďalej“. Všetky náboženstvá pre mňa znamenali mytológie, ľuďmi vymyslené príbehy alebo legendy. Ja to nazývam rozprávkami pre dospelých.
Mojím osvietenstvom bola v detstve kniha Sumeri a rôzne knihy z antického Grécka.
Čo ma najviac udivuje, je fakt, že náboženstvá sa vyvíjali aj v starovekej Amerike. Inkovia, Mayovia, pôvodní obyvatelia Severnej Ameriky. Židia, ani kresťania o nich nič nevedeli, kým Európania neobjavili nový kontinent na Zemi, ktorý pomenovali Amerikou. Alebo taká Austrália. A kresťania ich „svet“ zničili. Dnes sú potomkovia pôvodného obyvateľstva Ameriky vo výraznej väčšine kresťania. Konvertovali, či už po zlom alebo po dobrom. Humanisti nikoho nenútia násilím, aby sa stal humanistom. Je to každého osobná vec, aký chce mať svetonázor.
Pôjdeme diskutovať o vetách z biblie? Áno, tej kresťanskej biblie, ktorá nechutne páchne výrazom „musí zomrieť“!
Dá sa uctievať boh krvi? Krvilačný biblický boh?
A nazývať ho milujúcim Otcom? S veľkým počiatočným písmenom O!
Pozrite sa na príkazy biblického boha – koho mal vyvolený boží národ zabíjať. Kto z nás by dnes prežil? Nikto! Teraz mi ani tak nejde o to, aby sme rozcitliveli na to, či ten „národ“ sú Hebrejci, Izraeliti alebo judaisti ako takí, čiže Židia. Mne sa marí, že ani biblia v tom nemá jasno. Pojmy sa miešali podľa toho, kto čo písal, až sa daný text dostal do biblie. Vo vzťahu k islamu je vhodnejšie pomenovanie: abrahámovský boh = boh biblie i koránu. Podľa biblického muža menom Abrahám. Pozri Gn 17, 5.
Boh? Milujúci Otec!!! V kresťanskej predstavivosti je hlboko zakorenený ako „milujúci Otec“. A mnohí veriaci (monoteisti) s ním zažívajú hlboký vzťah. (Nie som nábožný, preto si tento typ vzťahu neviem predstaviť.)
Biblický boh si nárokuje absolútnu poslušnosť pod hrozbou smrti. Núti zabíjať – svojich aj cudzích. Stačí sa pozrieť do biblie a prestať si zakrývať oči.
- Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť. (Ex 21, 17)
- Čarodejnicu nenecháš nažive! (Ex 22, 18)
- Zachovávajte moju sobotu, nech vám je svätá! Kto ju znesvätí, musí zomrieť. Kto by v ten deň pracoval, bude vyhubený spomedzi svojho ľudu! Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň je však Pánova svätá sobota, deň odpočinku. Každý, kto bude v sobotu pracovať, musí zomrieť! (Ex 31, 14 a 15)
- Lebo každý, kto bude zlorečiť svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť. (Lv 20, 9; porovnaj s Mk 7, 10)
- Kto bude súložiť s vydatou ženou, s manželkou svojho blížneho, tak cudzoložník ako cudzoložnica musia zomrieť. (Lv 20, 10)
- Kto by spal s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť, musia zomrieť, ich krv bude na nich. (Lv 20, 13, porovnaj s Rim 1, 26 – 28)
- Ak niektorý muž alebo žena bude mať v sebe schopnosť vyvolávať duchov alebo schopnosť vykladačstva, musia umrieť. Ukameňujú ich a ich krv bude na nich. (Lv 20, 27)
- Kto bude zlorečiť Pánovmu menu, musí zomrieť: všetok ľud ho bez milosrdenstva ukameňuje; tak cudzinec ako domorodec bude usmrtený, keď bude kliať Pánovo meno. (Lv 24, 16)
- Kto zabije akéhokoľvek človeka, musí zomrieť. (Lv 24, 17)
- Ak sa k nemu priblíži niekto cudzí, nech zomrie! (Nm 1, 51)
- A Mojžiš rozkázal všetkým izraelským náčelníkom: „Každý nech zabije svojich ľudí, ktorí sa oddali Bélfegorovi!“ (Nm 25, 5)
- Keď to zbadal Finés, syn Eleazara, syna veľkňaza Árona, vstal zo stredu pospolitosti, vzal do ruky kopiju, šiel za Izraelitom až do skrytého oddelenia stanu a oboch – Izraelitu i ženu – razom prebodol cez pohlavné ústroje. (Nm 25, 7 a 8)
- A keď ti ho Pán, tvoj Boh, vydá do rúk, pobiješ ostrím meča všetko, čo v ňom bude mužské. (Dt 20, 13)
- Iba z miest národov, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, nenecháš nikoho nažive, lež pobiješ ich ostrím meča: Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh… (Dt 20, 16 a 17)
- Ale ak bude pravda, čo jej vyčíta, a ak sa nenájdu dôkazy devinho panenstva, nech ju vyhodia z domu jej otca a mužovia toho mesta nech ju ukameňujú, nech zomrie, lebo sa dopustila nešľachetnosti v Izraeli, keď smilnila v otcovskom dome, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu. (Dt 22, 20 a 21)
- Ak sa niekto zasnúbi s devou, pannou, a keď ju v meste nájde iný a bude s ňou spať, jedného i druhú privedieš k mestským bránam a budú ukameňovaní… (Dt, 22, 23 a 24)
- Každý, kto nebude hľadať Pána, Izraelovho Boha, musí zomrieť, či malý alebo veľký, či muž alebo žena. (2 Krn 15, 13)
- Postavte popravisko jeho synom pre zločin ich otcov, aby nepovstali a nepodmanili si zem a nezaplnili svet mestami. (Iz 14, 21)
- A ak bude ešte niekto prorokovať, jeho otec a matka, jeho rodičia mu povedia: »Neostaneš žiť, pretože si v mene Pána hovoril lož;« a prebodnú ho otec a matka, jeho rodičia, pretože prorokoval. (Zach 13, 3)
Ak je toto morálna autorita, potom je to autorita postavená na strachu, nie na láske. Je to hlas, ktorý prikazuje zabíjať vlastných aj cudzích – a nazýva to spravodlivosťou.
Ako je možné, že sa z textov presiaknutých násilím stal symbol bezpodmienečnej lásky?
Možno preto, že ľudia si vyberajú, čo budú čítať nahlas – a čo nechajú zapadnúť prachom. Možno preto, že predstava milujúceho boha je psychologicky znesiteľnejšia než predstava boha, ktorý prikazuje zabíjať.
Lenže na akom základe je potom postavená viera v boha, ak to nie je biblia? Na ľudskej mysli? Na túžbe uctievať niekoho dobrého? Stačí si ho vytvoriť a dotvoriť podľa vlastných predstáv? Stačí oprieť základ svojej viery pre večnosť len o ľudskú túžbu?
Nie je to napokon len ľudská autorita – túžba po moci, vláde a poslušnosti – schovaná za boha, ktorého úprimne veriaci poslúchajú bez kritického skúmania? Nie je to len manipulácia určitej skupiny veriacich (monoteistov)?
Spracované a inšpirované Máriou Hornou. Do pozornosti dávam esej Čítajte aj Starý zákon! od Adama Romana.
Uverejnil: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu.