Štyri oblasti, kde ateizmus zlyháva (a môže si situáciu polepšiť)

Príliš často sme zlyhali pri rozpoznaní svojich vlastných slepých škvŕn na videné vecí. Tu je pár návrhov na cestu vpred.

Zrodené v tieni 11. septembra 2001 vzalo si hnutie nového ateizmu za úlohu bojovať proti náboženským dogmám a varovať pred nebezpečenstvami ne­pre­ve­re­né­ho fun­da­men­ta­liz­mu. Táto komunita moderných ne­ver­cov zaznamenala niekoľko významných víťazstiev: Ateisti neúnavne bojujú za skutočne sekulárny štát, kde žiadne náboženstvo nebude pred zákonom zvýhodnené a nikto nebude poškodený, ak si vystačí bez náboženstva. Ako vždy podporujú vedu a zamietajú nebezpečne iracionálne ideológie, ako napr. zapieranie klimatickej zmeny. Upo­zor­ňu­jú na zlá totalitných teokratických režimov kde­koľ­vek na svete. Vždy zastávajú absolútne právo jednotlivca opustiť kruté, utláčajúce, patriarchálne náboženstvo a žiť slobodne. Sami si volia životné hodnoty a zmysel života.

Žiadne hnutie nie je bez chýb a ateistické spoločenstvo osobitne vykazovalo poľutovania hodnú tendenciu opa­ko­vať tie isté chyby opäť a opäť. Príliš často unikli našej po­zor­nos­ti slepé škvrny nášho zorného poľa: zbytočne sme si odcudzovali možných spojencov a blúdili sme po ces­tách, ktoré nás nerobili tak vplyvnými, ako sme mali byť.

Tu sú 4 najväčšie chyby, ktorých sa ateisti dopúšťajú, ako aj návod, čo sa dá robiť lepšie.

1. Rozličnosť a vkľúčenie (integráciu) berte vážne. Ateistické idey korenia v bielej, prevažne mužskej po­pu­lá­cii hornej triedy. Opäť a opäť sa stretávajú tie isté tváre, a to či už vo výboroch vplyvných sekulárnych organizácií alebo ako rečníci na ateistických konferenciách, prí­pad­ne autori aktuálnych úvodníkov. Príliš často sa „všetko bieli“ alebo „samí muži“ považuje za nehodné zmienky.

Presvedčivým príkladom je prípad Ashley Millerovej (v čase vydania článku bol aktívny odkaz http://the-orbit.net/ashleyfmiller/2016/01/15/reason-rally-2016-71-minority-and-89-white/), ktorá oslovila organizátorov tohoročnej Rally rozumu vo veci chýbania diverzity na zozname prednášajúcich. Dostala krátku odpoveď, v ktorej sa konštatovalo, že diverzite sa učinilo zadosť, keďže jeden biely rečník „bol vychovaný ako Žid“ a druhý „je homosexuál“. Organizátori túto odpoveď veľ­mi skoro stiahli z obehu a sľúbili polepšenie. Tento prípad ukazuje, že vkľúčenie má byť vedomá a premyslená pri­o­rit­ná akcia a nie nápad po čine. Tu sa ukazuje, prečo má­me myslieť na ženy, menšiny a ľudí, ktorí majú inakšiu životnú skúsenosť ako tí, čo robia výber.

Ako som napísal inde (na odkaze http://www.patheos.com/blogs/daylightatheism/2010/11/making-non-white-atheists-feel-welcome/): „Nemá to nič do činenia s faktom, že určití ľudia s tou istou farbou kože majú tajnú možnosť komunikácie, ktorú nemajú iní, alebo že existujú určité kvóty diverzity. Súvisí to však s faktom, že ľudia, ktorí nevyrástli v spoločenstve ako toto a nikdy nepocítili jeho sociálne tlaky, pravdepodobne nebudú mať dobré rady pre tých, čo ešte stále sú v tých situáciách a chcú uniknúť zlu. Na druhej strane rovnice sa pozri na veci zo stanoviska takých, čo ešte stále žijú v tom prostredí . Ak sa pozrú na ateistické hnutie a vidia len biele tváre, môžu z toho uzatvárať, že ani jeden člen ich spoločenstva sa od týchto ľudí nedočkal pomoci a nenašiel medzi nimi bezpečný prístav; to ich môže odradiť od čo aj len pomýšľania na pokus.“

2. Venujte viac pozornosti javu spravodlivosti. Ateistické organizácie sa tradične zameriavajú na úzko definovaný rad záujmov: kontrovanie obrancom ná­bo­žen­stiev, odhaľovanie nadprirodzených tvrdení, obrana odluky cirkví od štátu, možno aj obrana LGTB. No hoci sú to hodnotné záujmy, mohli by sme robiť ďaleko viac.

Skepticizmus je príliš mocná zbraň, než aby sa mal po­u­ží­vať len na triviálne odhaľovanie myšlienok typu homeo­pa­tia, panenské narodenie alebo veľká laba/snežný muž. Sú väčšie a na dôsledky bohatšie javy, pri ktorých už zde­de­né vedomosti stačia na skeptické preverenie. Znižuje náš prebujnený väzenský systém výskyt zločinov, alebo by sme boli bezpečnejší, keby sme sa viac venovali re­ha­bi­li­tá­cii ako zatváraniu previnilcov? Akú rolu hrá ne­u­ve­do­me­lá chronická pod­re­pre­zen­tá­cia žien a farebných jedincov vo vedúcich postaveniach? Sú rodové role bio­lo­gic­ky vrodené alebo len naučené? To všetko sú oblasti, kde má skeptik čo povedať.

Aj na čisto pragmatickej úrovni budú ateistické víťazstvá hluché, ak neprispejú k zlepšeniu ľudských životov. Nič nepomôže vyhrať súdny spor o neprípustnosti propagácie kreacionizmu na hodinách biológie, ak je štátna škola na spadnutie a chýbajú jej finančné prostriedky na opravu. Nič sa nedosiahne odstránením tabúľ s desatorom z par­kov pri súdnych budovách, ak tieto súdy ďalej udržujú nespravodlivý právny systém, pri ktorom sú farební ľudia častejšie zatýkaní, obžalúvaní a odsudzovaní ako ich bieli spoluobčania. Aj najmocnejší filozofický argument proti náboženstvu bude sotva niečo znamenať pre chu­dob­né­ho, utláčaného a hladného človeka, ktorý má malú nádej, že sa niečo v jeho živote ešte zmení na lepšie a vierou v posmrtný život nemá čo stratiť.

Ako zdôraznila Sikivu Hutchinsonová, nech zapríčiňujú akékoľvek škody, cirkvi sú často jediným poskytovateľom životne dôležitých služieb v zoslabnutých spoločenstvách, či sú to už polievkové kuchyne, zaškolovacie programy alebo dokonca poskytovanie miesta pre politické or­ga­ni­zo­va­nie sa. Ak ateistické hnutie potlačí vieru týchto cirkví, ale ani sa nepokúsi nahradiť ich spomenuté služby, sme horší ako neužitoční.

Najlepšie, čo môžeme urobiť, je organizovať viac misií s poslaním sociálnej spravodlivosti v mene ateizmu a hu­ma­niz­mu, ako je napríklad poslať čistú vodu do Flintu v Michigane, kde ju chudobné rodiny nemajú k dispozícii (pozri na internete), financovať vyššie vzdelanie pre prvého člena farebného spoločenstva alebo vyslať po­moc­nú akciu pri prírodnej katastrofe niekde vo svete. Bežní skeptici odmietnu tento návrh ako „príliš spornú akciu“, ale ak naše činy nezlepšia životy biednych ľudí na tomto jedinom svete, ktorý máme, kto či čo to urobí?

3. Odmietajte násilie a militarizmus. Hoci ateisti ako celok sú jeden z najprogresívnejších volebných blokov, trvale je nešťastnou záhadou histórie, prečo niektorí prominentní ateisti sú agresívnymi zástancami neo­kon­zer­va­tív­nej zahraničnej politiky USA, ktorá volá po ovládnutí moslimských štátov bombardovaním a in­vá­ziami. Hoci je náboženský terorizmus skutočnou hrozbou pre svet, príliš mnohí ateisti nevidia naň inú odpoveď ako ešte viac násilia.

Typickým príkladom je tu zosnulý Christopher Hitchens, brilantný a smelý spisovateľ, ktorého však navždy za­far­bi­la invázia Georgea W. Busha do Iraku; pri mnohých príležitostiach ju entuziasticky podporoval. Druhým príkladom je Ayaan Hirsi Ali, utečenka zo Somálska, ktorá konvertovala z islamu a dotiahla to až na členstvo v ho­lan­dskom parlamente. Jej bolestná minulosť je po­cho­pi­teľ­ná, ale osvojila si xenofóbne predstavy o Západe vo vojne s islamom. Tretím, ale nie ostatným, je Sam Harris, autor komentárov o islame, ktoré ježia vlasy. Navrhol, aby bez­peč­nos­tné skrínery na letiskách zachycovali každého, čo „vyzerá, žeby mohol byť moslim“.

Všetci títo myslitelia sa oddali deštruktívnej fantázii, že nekonečné vojny a brutality, alebo všetko vidiace oko pozorujúceho štátu, sú spôsoby na zastavenie terorizmu a iných nebezpečných výrastkov fundamentalizmu. Isteže sa môžu vyskytnúť prípady, kde je jedinou voľbou vo­jen­ský zákrok, napríklad v sebaobrane alebo pri prevencii genocídy, kde je to ostatná možnosť. No boj proti džihádu a iným násilníckym ideológiám je nakoniec bojom ideí a nie zbraní. Vyhráme ho, len ak utíšime spev sirén o de­štruk­tív­nom fun­da­men­ta­liz­me a spro­stred­ku­je­me ľuďom pocit, že majú zabezpečenú budúcnosť. To znamená, že musíme investovať do demokracie, do vzdelávania a do budovania štátu – miesto líškania sa korupčným vládcom alebo miestnym autokratom, sľubujúcim spoluprácu pri držaní ľudu v otroctve.

4. Naučte sa lepšie počúvať. Toto je kľúčový bod, do kto­ré­ho splýva všetko ostatné. Ak byť ateistom niečo zna­me­ná, je to presvedčenie, že neexistujú posvätné texty a ne­o­myl­né dogmy. Každú myšlienku treba podrobiť previerke otázkami. Majúc stále na pamäti svoju ľudskú omylnosť musíme tvárou v tvár tomu, čo nevieme, zachovať pokoru a ochotu brať do úvahy neobyčajné perspektívy a nové in­for­má­cie.

Sú však aj takí, čo si myslia, že už len tým, že sa stali ateistami, dokázali svoju vyššiu racionalitu a to ich oprávňuje o všetkom hlásať svoju mienku. Ešte horšie je, ak tento postoj sprevádza arogantná istota, že nemusia nikoho počúvať a od nikoho sa nič učiť, a to aj od takých, čo len nedávno prežili morálne dilemy, o ktorých sa im ani nesníva.

Protidávkou pre túto celkom lacnú istotu je počúvať ná­zo­ry, ktoré boli v minulosti umlčované alebo zatláčané na okraj spoločenského záujmu. Na rovnakom základe si prajeme, aby náboženská väčšina počúvala teraz nás. Pozrime sa, kto je pri moci a uvidíme, aké slabé a ego­is­tic­ké odôvodnenie dávajú dnešní lídri pre požiadavku, že si to zaslúžia. Pozrime sa bližšie na tých, čo si myslia, že mô­žu byť ukrutní, bigotní alebo násilní a preverme zdroje ich morálnosti. Pozrime sa na tých, čo zaobchádzajú s inými ľuďmi ako s nástrojmi na dosiahnutie cieľa a po­lož­me otázku, prečo si mnohí ľudia necenia rovnosť pre všetkých. Ak kladú ateisti tieto otázky druhým, mali by sa angažovať aj do previerky samých seba.

Treba si uvedomiť skutočnosť, že stať sa ateistom nie je koniec intelektuálnej púte, ale jej začiatok. Je to prvý krok k novým horizontom, kde sa o vašej viere nerozhoduje na základe chybných názorov dávnej minulosti, ale na zá­kla­de neúnavnej slobodnej previerky. Ak sa stanete ateistom, vaším prvým inštinktom má byť čudovať sa, čo všetko ešte čaká na objavenie a koľko uctievaných ilúzií treba ešte od­ha­liť. Ak sa zbavíte náboženskej viery, ale naďalej zachovávate ostatné predsudky a klamstvá, ktoré všetci absorbujeme z menej ako racionálnej spoločnosti, potom ste len vymenili jednu formu dogmatizmu za druhú. Ak chcete ostať verný etike rozumu, musíte urobiť viac, ako len toto.

---

Autor: Adam Lee.

Prameň: Adam Lee, 4 Things the Atheist Movement Has Done Badly (and How to Do Them Better), AlterNet, 6. 2. 2016. (Článok je už nedostupný. Ale nachádza sa aj inde, na stránke Salon.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 109 v piatok 12. augusta 2016.