Slovensko disponuje veľkým množstvom jaskýň, ktoré v minulosti s veľkou obľubou využíval prehistorický človek.
Obzvlášť to platilo v najstarších obdobiach, ešte pred príchodom moderných ľudí, keď na našom území ešte žili neandertálci. Počas roka 2025 sa v rámci rôznych projektov Archeologického ústavu SAV, v. v. i., uskutočnila druhá sezóna multidisciplinárneho výskumu vo Veľkej ružínskej jaskyni. Jej cieľom bolo rozšíriť skúmanú plochu z prvej sezóny a následne verifikovať osídlenie zo staršej doby kamennej.
Okrem toho bol výskum zameraný na zber a vyhodnotenie proxy dát za účelom rekonštrukcie prírodného prostredia a vývoja klímy.
Výskum v roku 2025 potvrdil rozsiahle aktivity z obdobia mladšej doby kamennej, spred približne 6,1-tis. rokov. Najstaršie nálezy v podobe fragmentov dvoch kamenných artefaktov obsahovala vrstva tesne nad skalným podložím. Podľa predbežných výsledkov AMS a OSL datovania by mohli byť staré až 43- až 77-tisíc rokov a mali by súvisieť s neandertálcami.
V spolupráci s Max-Planck-Institute for Evolutionary Anthropology archeológovia odobrali vzorky sedimentov na zistenie zachovalosti tzv. starovekej DNA, primárne zameranej na prítomnosť hominínov, podobne ako flóry, fauny a mikroorganizmov s cieľom riešiť otázky evolúcie a šírenia našich prapredkov.
Na výskume participujú Archeologický ústav SAV, v. v. i.; Geologický ústav AV ČR; Katedra Archeológie FF UKF v Nitre; Max-Planck-institute; Prírodovedecká fakulta UK; Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva; Štátny geologický ústav Dionýza Štúra a Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i.
Foto: Adrián Nemergut, Archeologický ústav SAV, v. v. i.