Kategórie
Zošity humanistov

Tu sú všetci ateisti v americkom kongrese

Ako sa v týchto časoch stáva bežným neveriť v boha alebo organizovaným náboženstvám, zdalo by sa prirodzeným, že si pár ateistov našlo svoju cestu do amerického kon­gre­su.

Huffpost si dal záležať a prekutal všetko, aby zistil, koľko ateistov slúži vo Washingtone na vládnom vŕšku Kapitole.

Nuž, v súčasnosti niet v americkom kongrese ani jedného poslanca (zo 435) či senátora (zo 100), priznávajúceho sa k ateizmu.

Pre demonštráciu môže však lietajúcu mačku re­pre­zen­to­vať Rep. (reprezentant, nie republikán) Pete Stark (D-Calif. – demokrat z Kalifornie), ktorý opustil kongres v roku 2012 ako jeho jediný priznávajúci sa ateista, ktorého pri voľbách v roku 2011 porazil spolustraník.

Pár mesiacov po odchode do penzie ohlásil svoj ne­ve­rec­ký štatút aj rep. Barney Frank (D-Mass. – demokrat z Massachusetts); urobil to po viac ako 25 rokoch od pri­zna­nia sa, že je prvým otvoreným homosexuálom, ktorý je členom kongresu.

To, že Frank uverejnil svoju sexuálnu orientáciu už v roku 1987, kým počas celej svojej politickej kariéry sa nikdy nedotkol svojho sekulárneho zmýšľania, hovorí o stigme, ktorá obkľučuje vo volebnej politike v USA ateizmus. Herb Silverman z Americkej sekulárnej koalície sa v roku 2011 v rozhovore pre The Guardian vyslovil, že jeho skupina vie okrem Starka o 27 ďalších členoch kongresu, „čo ne­ve­ria v Boha“. Nevie sa však verejne, kto to boli alebo sú, pretože sa dosiaľ ani jeden – okrem Franka – nerozhodol vyjadriť sa.

Keď bola vlani zvolená do kongresu za demokratickú stranu v Arizone , tešili sa ateisti, že majú v kongrese nového spojenca. Jej prívrženci sa však pravidelne ohra­dzu­jú proti jej pôvodnému označeniu za „neveriacu“ a vysvetľujú, že dáva prednosť „sekulárnemu prístupu“ k náboženským problémom. Hoci sa Sinemaová ne­po­va­žu­je za člena žiadnej náboženskej komunity, jej referent pre komunikáciu jej pripisuje „živý záujem o všetky kultúry v jej okrsku“.

Pre ateistov nevyzerá situácia lepšie ani v celoštátnom meradle. Mnohé štáty majú zákony, brániace nevercom zastávať určité verejné úrady.

Podľa rozličných prehľadov je jediným v súčasnosti úra­du­jú­cim ateistom Ernie Chambers, nezávislý poslanec za Nebrasku, ktorý sa ani pre najvyššiu politickú kariéru nevzdal svojich sekulárnych názorov a viery v účinnosť odluky cirkvi od štátu. V širšom kontexte celoštátnych náboženských a nenáboženských trendov v USA je úplná absencia svetonázorového ateizmu na kongresovej úrov­ni prekvapujúca. Ostatný prieskum nábožensko-me­diál­nej organizácie Pew o náboženstve v USA odhalil, že z takmer 20 % respondentov, ktorí sa označili za (ná­bo­žen­sky) neviazaných, 2,4 % sa identifikovalo ako ateisti, 3,3 % ako agnostici a 14 % opísalo svoju náboženskú vieru ako „nič zvláštneho“. Viac ako štvrtina z nich dodali, že ne­ve­ria v Boha, ani v akéhosi univerzálneho ducha.

Kým aj iné prieskumy poukazujú na šírenie sekulárnych názorov a trend odklonu od organizovaného ná­bo­žen­stva, nedôvera voči ateistom ostáva hlavnou prekážkou pre uverejnenie a prijatie týchto názorov.

Prieskum počas ostatných volieb minulého roku ukázal, že len 54 % Američanov by volilo „dobre kvalifikovaného“ ateistu za prezidenta. To je najviac od roku 1958, kedy Gallupov ústav položil túto otázku po prvý raz. Ateistu by volilo menej respondentov ako homosexuála alebo do­kon­ca moslima. Iný prieskum z roku 2012 ukázal, že 50 % Američanov sa cíti ateizmom ohrozenými.

Preto Centrum pre humanistický aktivizmus založilo nedávno výbor pre politický aktivizmus, aby zvrátilo nápor. Voľnomyšlienkársky klub rovnosti je prvým takýmto zariadením, ktoré bude mať zamestnancov platených na celý úväzok.

Zakladatelia plánujú finančne podporovať hu­ma­nis­tic­kých, ateistických a agnostických kandidátov na všetkých úrovniach verejných úradov, ak ich identifikácia s ne­ja­kým náboženstvom pripúšťa požiadavku odluky cirkvi od štátu a ochranu občianskych slobôd sekulárnych Ame­ri­ča­nov.

Referentka výboru pre rozvoj a komunikácie, vysvetlila na tlačovej konferencii, ako chce pristúpiť k politickému systému, ktorý si monopolizovali náboženskí zá­ko­no­dar­co­via.

„Či to uznáme alebo nie, Američania sú držaní ako za­jat­ci ľubovôle lídrov náboženskej pravice, ktorí nám pri každej príležitosti pripomínajú našu podriadenosť po­u­ží­va­ním vládnej moci pri vydávaní zákonov.“

„Máme míňať naše daňové doláre na školy, v ktorých vo väčšine štátov vychovávatelia sa zdráhajú učiť svojich žiakov, že dôkazy masívne podporujú evolučnú teóriu, ktorá zjednocuje všetko, čo vieme o biológii?“


Autor: Nick Wing.

Prameň: Nick Wing, Here Are All The Atheists In Con­gress, Huffpost, 6. 12. 2017.

Preložil Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 116 v nedeľu 27. mája 2018.

3 odpovede na “Tu sú všetci ateisti v americkom kongrese”

27. mája 2018 som pridal pod článok tento komentár:

„A na Slovensku je to lepšie? Ateistom v NR SR je Ľuboš Blaha v strane SMER – sociálna demokracia a v Európskom parlamente je Richard Sulík zo strany Sloboda a Solidarita.“

Ktorý ateista alebo ateistka z parlamentu sa ozve? (Na Slovensku, v NR SR.) Sulík, jeden, jediný otvorený ateista, ktorý to všade na zhromaždeniach o sebe povedal. Aj to ho z SaS „vyhnal“ (vysačkoval, vypudil) Branislav Gröhling.

Napísať odpoveď pre Lemmy Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *