Kategórie
Humanizmus

Slnečný zázrak

Počuli sme slovo…

Kniha Jozue od 10, 11:

Slnečný zázrak. – 11 Ako utekali pred Izraelitmi, boli práve na zostupe z Bethorona, keď Pán [tak sa nazýva biblický boh JHWH] dopustil, že na nich padali z neba veľké kamene až po Azeku. A viac bolo tých, čo prišli o život pri ľadovci, ako tých, čo pobili Izraelovi synovia.

12 Vtedy zvolal Jozue k Pánovi – totiž v ten deň, keď Pán vydal Amorejčanov do rúk synov Izraela – a povedal pred Izraelitmi:

‚Slnko, zastav sa nad Gabaonom
a mesiac, nad údolím Ajalon!‘

13 A slnko zostalo stáť i mesiac sa zastavil, kým sa ľud nevypomstil na svojich nepriateľoch.

Či to nie je napísané v ‚Knihe spravodlivých‘?

Slnko sa zastavilo uprostred neba
a neponáhľalo sa zapadnúť skoro celý deň.

14 Takého dňa ako tento nebolo ani predtým, ani potom, keď Pán poslúchol na hlas človeka. Lebo Pán bojoval za Izrael.“

V biblii sa doslova píše o slnečnom zázraku. Človek prikázal, a boh ho počúvol. Jozue je biblický hrdina. Podobne ako starovekí Gréci mali svojich hrdinov, napríklad akým bol bohatier, ozajstný národný hrdina, neúnavný pracovník a trpiteľ Herakles.

Židia, ale ani neskôr kresťania, keď prijali biblické texty za svoje, nevedeli, že Zem obieha okolo Slnka. Predstava, že by sa mohlo dať Slnko zastaviť, ich zrejme napadla preto, lebo si mysleli, že Slnko vychádza spoza hory na východe, a zapadá večer na druhom konci sveta. Ako videli, tak si to i mysleli.

Keby mali vtedajší pisatelia dnešné vedecké poznatky o svete, nemohla by ich napadnúť takáto rozprávka o zastavení slnka a mesiaca.

Možno by dnešný Jozue prikázal bohu:

„Prestaň sa Zem točiť okolo svojej osi, aby sa Slnko nachádzalo nad Gabaonom
a Mesiac, nad údolím Ajalon!

A Zem sa zastavila, kým sa ľud nevypomstil na svojich nepriateľoch.“

Inak, ak by sa Zem prestala otáčať okolo svojej osi, tak by na Zemi nastala veľmi veľká pohroma, takže Izraeliti by nemali žiadnu možnosť na boj. Ak vôbec by prežili!

Prečo kresťania nerozmýšľajú nad biblickými príbehmi? Prečo sa tvária, že to je v poriadku, aj keď ide o úplne absurdný príbeh, vhodný len ako rozprávka. A možno ani ako rozprávka nie. V rozprávke víťazí dobro nad zlom. Žeby v tom bolo schované víťazstvo dobra nad zlom?

„…kým sa ľud nevypomstil na svojich nepriateľoch.“

Prečo ľudia o sebe tvrdia, že sú kresťania? Mám to chápať tak, že takáto biblická rozprávka je pre nich úplná samozrejmosť?

Veď si to predstavte!

„Som kresťan. Je mi to jasné, že Jozue prikázal bohu, boh ho poslúchol, a slnko sa zastavilo. No a?“

Mne je jasné, že práve preto túto udalosť nazývajú zázrakom.

Neviem, čo skôr. Kde nastala chyba?

Napriek dnešným poznatkom o svete, o obehu Zeme okolo Slnka, prijímajú biblickú historku za normálny jav, teda za zázrak, ale berú ho ako reálny. Že sa raz stal.

Udalosť, zreteľne vymyslenú, nazvú zázrakom, a prejav bujnej ľudskej fantázie sa zrazu stane normálnym biblickým príbehom.

Napriek tomu, že majú poznatky o evolúcii, prijímajú ako normálnu udalosť i biblický príbeh o tom, ako prvá žena Eva bola vyrobená z rebra prvého muža Adama.

Čo tam po nejakých poznatkoch o australopitekoch, neandertálcoch alebo kromaňoncoch.

Ak niekto chce byť silou mocou veriacim, nepresvedčí ho žiaden argument.

Slnko, ak je to potrebné, sa zastaví. Prvá žena sa vytvorí z jednej kosti (rebra) prvého muža.

Podľa môjho názoru dnes ľudia nemusia byť kresťanmi. Nepotrebujú to. Ľudia sa dnes môžu uspokojiť s vedeckými poznatkami o svete, a pokiaľ ide o morálne vlastnosti, stačí, ak svoju morálku začnú budovať napríklad na základe zoznámenia sa s humanistickými zásadami. A možno sa raz dopracujú i k etike dokonalosti.


Autor: Ján Parada.

Jedna odpoveď na “Slnečný zázrak”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *