Rok 2026 bude ťažký

V roku 2025 som sa boril s ťažkosťami, ale to, čo ma čaká, bude ešte krutejšie.

Na Facebooku som natrafil na trefný vtipný obrázok, vystihuje moju situáciu, len mne do smiechu nie je. Skôr do plaču.

Autorom je Vladimír Jiránek.

Kto trpí depresiou alebo schizofréniou, môže ma po­cho­piť. Hovorím si, že som racionalista, ale rozum ma neustále zrádza. Teda skôr samotný mozog. Začínajú prevládať emócie, city, pocity, nutkania.

Píšem, pričom počúvam hudbu. Tá ma až tak veľmi ovplyvňuje, že sa neviem sústrediť na písanie vlastných pocitov.

V tejto chvíli počúvam pieseň od Boba Segera, Turn the Page, ale v rôznych cover verziách. Napríklad od skupiny Metallica.

Silná, emotívna skladba. Slzy mám na krajíčku.

Dobre, pôjdem spať. Lenže sny sú ešte hrozivejšie. Keď sa prebudím o polnoci, som celý spotený, plný strachu, prestrašený z toho, čo sa mi snívalo.

Lekári to nevedia liečiť. Mám už skúsenosti s nimi. Väčšinou negatívne.

Musím s tým žiť. Musím sa naučiť s tým žiť. Zatiaľ sa mi nedarí.

Pre rok 2026 som sa rozhodol, že už nebudem uve­rej­ňo­vať politické články. Aj tak som zistil, že ich málokto číta. Budem, a ak budem, uverejňovať len to, čo mňa osobne oslovuje.

Vynechám články, s ktorými sa nebudem nejako sto­tož­ňo­vať. Takže môže nastať situácia, že za jeden mesiac pri­bud­ne napríklad len jeden článok. Mám takmer nulový ohlas, neviem vôbec posúdiť, či to, čo uverejňujem, vôbec niekoho oslovuje.

Ak to vezmem do minulosti, tak najlepší humanista na Slovensku Rastislav Škoda uverejňoval veľmi veľké množstvo článkov v Zošitoch humanistov, a odpoveď od čitateľov? Zanedbateľná.

Poučil som sa. Načo mrhať daromne čas, keď o to nikto nestojí, alebo málokto stojí. Ale nie celkom. Pravda je taká, že mi zdravie už neveľmi slúži. Som otrokom ochorenia. Keď sedím za počítačom, tak obrazovku (monitor) si zvyšujem na 140 %, aby som dokázal čítať písmenká. Sluch mám poškodený ešte z práce, počujem tak na 70 %. To dobre viem od susedov, ktorí sa sťažujú, že počúvam hudbu príliš nahlas.

Na Slovensku sú humanistické organizácie. Dúfam, že sa medzi nimi nájdu aj mladí ľudia, aby sa nehovorilo o tom, že nie sme štátom definovaní, ako to povedal bývalý minister kultúry Daniel Krajcer.

Mňa rok 2026 nemá čím potešiť. Dúfam, že sa to týka len mňa, a netýka sa to humanistov na Slovensku.

Nikomu neprajem také psychické (duševné) ťažkosti, aké prežívam.

Nevládzem, ale nekončím. Budem racionalistom až do konca života.

Tak to vnímam, taká je moja voľba, taká je moja vôľa, taký je môj pocit.

Na „neistý“ záver moje vlastné obľúbené citáty:

„Život je zázrak, ktorý neodporuje prírodným zákonom.“

„Humanisti sú šľachetní ľudia, ktorí vedia žiť bez náboženských pohnútok.“

„Som humanista, a zmyslom môjho života je žiť šťastne pomocou rozumu a citu.“

---

Autor: Ján Parada.