Budúcnosť slovenského pôdohospodárstva po roku 2027, financovanie novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a ochrana záujmov slovenských poľnohospodárov, potravinárov, lesníkov a vidieka boli hlavnými témami pracovného stretnutia ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča so zástupcami sektora a samospráv. Na rokovaní sa zúčastnilo približne 100 predstaviteľov sektora.
Európska komisia navrhuje pre nové programové obdobie 2028 – 2034 rozpočet EÚ vo výške takmer dvoch biliónov eur, pričom finančná obálka pre slovenské pôdohospodárstvo by mala klesnúť zo súčasných 4,6 miliardy na približne 3,7 miliardy eur. Nový systém zároveň počíta so zásadnou zmenou financovania a spojením viacerých politík do jedného finančného rámca.
„Európska únia hovorí o takmer dvojnásobne vyššom rozpočte, no pre pôdohospodárstvo navrhuje menej peňazí. S tým sa nemôžeme zmieriť. Našou prioritou je dosiahnuť vyššiu finančnú obálku, pretože bez dostatočných zdrojov nedokážeme zabezpečiť nielen priame platby, ale ani potrebné investície a rozvoj slovenského agropotravinárstva,“ zdôraznil minister Takáč.
Rezort už viac ako rok presadzuje slovenské priority v rokovaniach s Európskou komisiou a členskými štátmi. Významnú úlohu, pod vedením ministra Takáča, zohrala aj spolupráca krajín V4 a rozšírené rokovanie V4+4+1 v Bratislave. Medzi dosiahnuté posuny patrí návrat potravinárov a spracovateľov do novej SPP a úpravy v otázke stropovania priamych platieb.
„Slovensko nie je v týchto rokovaniach izolované. Podarilo sa nám presadiť, že pri nastavovaní pravidiel treba zohľadniť špecifiká jednotlivých krajín vrátane štruktúry slovenských poľnohospodárskych podnikov. V otázke stropovania sa diskusia posunula do rozpätia 300- až 500-tisíc eur. Dôležité je, aby konečné pravidlá nepoškodili fungujúce slovenské farmy,“ uviedol minister.
Za dôležitý výsledok označil aj rokovanie ministrov pôdohospodárstva v Luxemburgu, kde sa podarilo presadiť, aby sa o otvorených otázkach uvedených v zátvorkách v návrhu nariadenia rokovalo aj na úrovni predsedov vlád členských štátov. Týka sa to aj stropovania a definície konečného užívateľa výhod. Rozhodujúce rokovania sa očakávajú na decembrovom samite Európskej rady.
Slovensko zároveň presadzuje, aby budúca podpora smerovala predovšetkým do reálnej produkcie a vytvárania pridanej hodnoty doma. Minister chce nastaviť základnú platbu na úrovni 90 eur na hektár a čo najväčšiu časť dostupných prostriedkov smerovať cez viazané platby a sektorové intervencie.
„Nestačí, aby sme na Slovensku niečo dopestovali alebo dochovali. Musíme to vedieť aj spracovať. Potrebujeme viac zvierat, viac mlieka, ovocia a zeleniny a silnejšie domáce potravinárstvo. Nechceme vyvážať živé zvieratá a následne dovážať hotové výrobky. Hodnota z práce slovenských poľnohospodárov musí v čo najväčšej miere zostávať doma,“ zdôraznil minister Takáč.
Ďalšou prioritou je efektívne využitie flexibilnej desaťpercentnej časti budúcej finančnej obálky, a to aj na podporu miestnych akčných skupín (MAS), rozvoj vidieka a pozemkové úpravy. Rezort preto spolupracuje so splnomocnencom vlády SR Ladislavom Šimkom a ďalšími partnermi na možnostiach viaczdrojového financovania MAS po roku 2027.
Súčasťou stretnutia bola aj diskusia o pripravovanom Národnom regionálnom partnerskom pláne (NRPP), ktorý prepojí financovanie pôdohospodárstva s kohéznou politikou. Splnomocnenec vlády SR predstavil prípravu plánu ako príležitosť na koordináciu investícií a efektívnejšie využívanie európskych zdrojov. Osobitne zdôraznil možnosti integrovaného manažmentu vody v krajine, od jej zadržiavania až po zabezpečenie dodávok pre poľnohospodárov a obyvateľov regiónov.
Predseda SPPK Jozef Šumichrast ocenili konštruktívny dialóg s ministerstvom a zdôraznili potrebu spoločného postupu pri presadzovaní záujmov agrosektora. Potravinárska komora Slovenska privítala návrat potravinárov do SPP a upozornila na potrebu zabezpečiť ich podporu aj v rámci NRPP. Bez silného domáceho spracovateľského priemyslu totiž nebude možné zvýšiť dostupnosť slovenských potravín na domácom trhu.
Zástupca súkromných lesov Milan Ovseník poukázal na potenciál investícií do zadržiavania vody a opatrení na zmierňovanie klimatických zmien. Za samosprávy predseda SK8 Jozef Viskupič zdôraznil význam integrovaných územných stratégií a potrebu smerovať 40 % kohéznych prostriedkov do regiónov. Podpredseda ZMOS-u Martin Červenka zároveň vyzdvihol význam miestnych akčných skupín a prístupu LEADER, ktoré prepájajú obce, poľnohospodárov, potravinárov a miestnych podnikateľov pri rozvoji vidieka.
„Chcem urobiť všetko pre to, aby sme mali viac peňazí, než dnes navrhuje Európska komisia, a aby sme o zásadných otázkach rozhodli už teraz. Potrebujeme sa viac špecializovať, využívať naše prírodné a výrobné podmienky a vytvárať väčšiu pridanú hodnotu doma. Naším spoločným cieľom musí byť silnejšie slovenské pôdohospodárstvo, viac domácej produkcie a viac slovenských potravín na našich pultoch,“ uzavrel minister Takáč.
Autor: odbor komunikácie MPRV SR.