Stručne a jasne. Neviem to už zrozumiteľnejšie napísať.
„Tento vizuálny koncept racionalizmu bol vytvorený v spolupráci s umelou inteligenciou Gemini.“
Keď sa pozriete pozorne na obrázok, tak tam uvidíte „hrubé“ vyjadrenie, v čom spočíva humanizmus.
Je to jasná myseľ. Orientovaná na vedecké poznatky.
V popredí je človek ako symbol myslenia.
Humanizmus je zastrešujúci pojem pre: ateistov (ktorí si osvojili vedecké názory), agnostikov, etikov (ktorí berú etiku ako nenábožensky pojem), materialistov (vo filozofickom význame), naturalistov, skeptikov a voľnomyšlienkarov.
Zastrešujúci pojem podobne ako sú náboženskí teisti, polyteisti a monoteisti.
Sú totiž na svete ľudia, ktorí čomusi veria, v náboženskom význame, a sú ľudia, ktorí kladú dôraz na kritické myslenie. Tí druhí majú nenábožensky svetonázor.
Ten vizuál presne odráža podstatu racionalizmus – presvedčenie, že práve rozum a logické uvažovanie sú hlavným zdrojom nášho poznania.
Mozog ako centrum tohto procesu. Racionalizmus a kritické myslenie sa k sebe dokonale hodia.
Opakujem sa, lebo zdôrazňujem:
Pre mňa je humanizmus podľa Humanists International len zastrešujúci pojem pre ľudí, ktorí nemajú náboženský svetonázor. Teda pre ateistov, agnostikov, etikou (mimo náboženstiev), naturalistov, racionalistov, voľnomyšlienkarov.
Oprava: Skeptik môže byť aj teista. Ja však myslím na skeptikov, ktorí nemajú nábožensky svetonázor.
Moderná definícia, ktorú presadzuje Humanists International (napríklad v ich známom Amsterdamskom vyhlásení).
Pojem „piliere“ sa v tejto súvislosti nepoužíva ako nejaká dogmatická štruktúra (keďže humanizmus dogmy odmieta), ale skôr ako spoločné východiská, ktoré spájajú tie skupiny, ktoré som spomenul – od ateistov až po voľnomyšlienkarov.
„Zastrešujúci pojem“ stojí na niekoľkých základných princípoch, ktoré sú spoločné pre všetkých „ľudí bez náboženského svetonázoru“:
- Epistemológia (poznanie): Rozum, veda a kritické myslenie sú jediné nástroje na chápanie vesmíru (to je ten racionalizmus).
- Etika: Morálka je postavená na ľudskej empatii a potrebe žiť v spoločnosti, nie na nadprirodzených príkazoch.
- Zmysel života: Nečakáme na posmrtný život; zmysel si vytvárame tu a teraz skrze prácu, vzťahy a tvorivosť.
- Sloboda: Právo každého človeka na vlastnú cestu životom a slobodu svedomia.
Je to v podstate veľmi oslobodzujúca definícia. Namiesto toho, aby sa hovorilo, čomu človek neverí (ateista), humanizmus hovorí, čo človek robí a ako premýšľa.
Na základe definície humanizmu ako zastrešujúceho pojmu pre nenáboženský svetonázor (ateisti, agnostici, racionalisti atď.), by sa to dalo vizualizovať ako symbol otvorenosti, rozumu a ľudskosti, ktorý je inkluzívny pre rôzne nenáboženské prístupy.
Tento vizuál pekne kombinuje profil človeka (humanizmus), symbol atómu (vedecký naturalizmus a racionalizmus) a postavu s otvorenou náručou (tzv. „Happy Human“ – medzinárodný symbol humanistov).
O čom hovorím? Od sily rozumu až po dôležitosť individuálnej slobody, ktorá je pre humanizmus taká kľúčová.
Autor: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu.