Stanko Cerovic: Dans les griffes des humanistes (V pazúroch humanistov), collection „Sisyphe“, Castelnau-le-Nez, 317 s., 2001.
Kniha o vojne NATO proti Juhoslávii na jar 1999 sa neobracia na tých, čo pod kepienkom štátnych suverenít ospravedlňovali zločiny srbských nacionalistov, ani na tých, čo z antiimperializmu sú ochotní dať Miloševičovi titul „revolucionára“.
Cerovic je novinár čiernohorského pôvodu, šéfredaktor srbsko-chorvátskeho vysielania Radio France Internationale. Dlhé roky bol v opozícii proti titovskému socializmu a potom proti nacionalistickému populizmu Slobodana Miloševiča.
„Len disidenti tých čias vedia, čo pre nás vtedy znamenal Západ: pre jeho hodnoty sme boli ochotní riskovať život.“
Rozoberá dlhý boj srbských demokratov proti vládcom Belehradu, prejavujúci sa aj výzvami o pomoc Západu, ktoré neboli nikdy vyslyšané.
„Volali sme po intervencii, aby sa udržala integrita Juhoslávie a aby sa predišlo vojnám – neskôr, aby sa zastavili.“
Ako záver snáh celej generácie vyznieva analýza príčin, prečo bombardovania jari 1999 nemali nič spoločné s tými dávnymi želaniami. Rozbor pôsobenia audiovizuálnych masmédií a ich skriveného pohľadu na skutočnosť vedie k ich obžalobe z podvodu: prečo sa po udalostiach v Bosne-Hercegovine, ktoré mali znaky genocídy, predstavovala aj situácia v Kosove ako genocída, keď ňou nebola?
Cerovic prišiel do Belehradu v predvečer bombardovania autobusom z Budapešti, lebo letecké spojenia boli už zastavené a autobusom pokračoval v ceste bombardovanou krajinou do Čiernej Hory. Dni a týždne pozoroval krajinu, srbskú spoločnosť a seba samého. Nezdráha sa formulovať zarážajúce konštatovania typu „juhoslovanská armáda sa chovala skôr dobre“ a ako prichytený pri čine dodáva:
„Toto priznanie vyslovuje človek, ktorý celý svoj život považoval juhoslovanskú armádu za jednu z najhorších inštitúcií, aké poznal.“
Možno nesúhlasiť so všetkými analýzami histórie Kosova a Srbov, ani s dôvodmi bombardovaní, no aj tak je kniha neoceniteľným svedectvom udalostí na jar 1999 v Srbsku. Ešte viac zaváži ako denník angažovaného intelektuála, konfrontovaného s radikálnou skúsenosťou modernej vojny. V tejto súvislosti zaujme citát básnika Mandeľštama, ktorý na margo „humanitárnych” rečí šéfa stalinskej polície svojho času napísal:
„Nevedel som, že žijeme v pazúroch humanistov.“
Prameň: Jean-Arnault Dérens, Dans les griffes des humanistes, Le Monde diplomatique, č. 565, s. 35, apríl 2001.
Preložil: Rastislav Škoda.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 73 vo štvrtok 10. mája 2001.
Jedna odpoveď na “Recenzia: Stanko Cerovic – V pazúroch humanistov”
Myslím, že tu sa myslí na „humanistov“ ako bol prezident Václav Havel, ktorý táral o „humanitárnom bombardovaní“.