Zoznamy prianí dnešných detí a mládeže sa dramaticky zmenili.
Už ich nepíše len detská fantázia, ale čoraz častejšie neviditeľné algoritmy sociálnych sietí a neustály tlak na sociálne porovnávanie. Prečo túžba po drahých značkách často maskuje nenaplnenú potrebu niekam patriť a ako môžu rodičia uprostred nákupného chaosu znovu objaviť to najcennejšie – skutočnú blízkosť?
Pomoc na Linke detskej istoty je dostupná aj počas sviatkov a prázdnin
„Už takmer 30 rokov je Linka detskej istoty miestom, kde deti a mladí ľudia nachádzajú oporu, porozumenie a bezpečie. Za ten čas uskutočnili viac než 3,5 milióna odborných intervencií.“
„Linka detskej istoty (LDI) bude fungovať nepretržite aj počas sviatkov. Deti a mladí ľudia, ktorí sa ocitnú v ťažkej situácii alebo potrebujú podporu, sa môžu kedykoľvek obrátiť na odborníkov – psychológov cez bezplatné a anonymné telefónne číslo 116 111. Linka pre deti a mládež je k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni, a to aj prostredníctvom četu na www.ldi.sk. Sme tu pre vás – vždy, keď to budete potrebovať!“ informovala Mgr. Táňa Ivanič Rybanská – riaditeľka Linky detskej istoty.
Mnoho rodičov si dnes kladie otázku, prečo sú priania ich detí ohľadom darčekov tak drahé a náročné – no odpoveď často leží mimo rodiny. To, čo dnešné deti chcú, tvorí vo veľkej miere svet reklám, algoritmov a sociálneho porovnávania – nie ich prirodzené, skutočné potreby. Túžba po špecifických darčekoch tak veľakrát odráža skryté nenaplnené potreby, spolu s vplyvom potreby zapadnúť medzi rovesníkov.
Reklamy a algoritmus
„Sila reklamy je vnímaná už desiatky, dokonca stovky rokov. Ešte približne pred 15 rokmi však vplývala na detský mozog úplne inak. Deti a mladí boli vystavení najmä tomu, k čomu ich priviedli druhí – katalógom s hračkami, výkladu v blízkom obchode, ponuke v miestnom nákupnom centre či výberu, ktorý videli na návšteve u rovesníka. Ich priania vychádzali skôr z reálneho sveta okolo nich, nie z nekonečného online priestoru plného algoritmov a porovnávania. V súčasnosti je každý pohyb, kliknutie dieťaťa na internete monitorované a využívané na prispôsobovanie ponúkaného obsahu. Algoritmy sociálnych médií vyhodnocujú, čo dieťa zaujalo, pri čom sa zastavilo, na čo kliklo – a následne mu ponúkajú ešte viac podobného obsahu. Hoci to môže pôsobiť ako personalizácia, pre deti predstavuje významné riziko. Keďže mladiství trávia na sociálnych sieťach takmer desať hodín denne, vplyv týchto algoritmov je obrovský. Algoritmus tak neukazuje realitu, ale vytvára selektívny svet plný trendov, značiek, ideálov a dokonalých predstáv o tom, čo by dieťa malo mať alebo zažiť. Tým môže prispievať k zvyšovaniu túžob, nerealistických očakávaní a tlaku, ktorý deti pociťujú najmä počas sviatkov a prázdnin.“
„V mladšom školskom veku už dieťa zvyčajne vie, čo je to reklama, pozná jej základný princíp fungovania. Nie sú však ešte schopné si uvedomiť, že poukazuje len na pozitívne stránky, ktoré sú navyše prehnane podané, pričom negatívne stránky sú celkom vynechané, a že reklama vôbec nemusí odrážať realitu. Na začiatku adolescencie mladí ľudia zvyčajne vedia, že reklama sa snaží niečo nasilu predať, no ešte nerozumejú všetkým jej technikám ani tomu, že influenceri, celebrity či tvorcovia videí často propagujú produkty za peniaze alebo za darčeky. Tiež si neuvedomujú, že kliknutím na reklamu odovzdávajú o sebe dáta, že umiestňovanie produktov je zámerné, a že reklama môže umelo zvyšovať cenu aj atraktivitu produktu.“
„Pre mozog je prirodzené, že čo je preň známe, prípadne vidí to často, to je preň normálne. Vo veku, keď ešte nie je rozvinuté kritické myslenie ani schopnosť odlíšiť realitu od marketingu, je pre deti nesmierne náročné zhodnotiť, či je to, čo vidia online, skutočne bežné alebo len vytvorené na to, aby sa predalo či aby to pôsobilo esteticky dokonalé. Algoritmy im opakovane ponúkajú rovnaký typ obsahu, a to vytvára ilúziu, že sviatky ‚majú u všetkých vyzerať‘ určitým spôsobom – krásne, harmonické, bohaté, esteticky dokonalé,“ vysvetľuje Mgr. Lucia Chamutyová – psychologička Linky detskej istoty.
Sociálne porovnávanie
„Stáva sa, že mladiství nadobudnú emocionálnu samostatnosť od rodičov skôr, než sú na túto mieru nezávislosti emocionálne pripravení, a aby túto prázdnotu, ktorá zrazu vzniká, vyplnili, obracajú sa na rovesníkov. Mladiství pripisujú vo všeobecnosti veľkú hodnotu názorom svojich rovesníkov, s hlavným cieľom zapadnúť, patriť niekam. Takáto vznikajúca náchylnosť na tlak rovesníkov sa ďalej prejavuje aj na tlaku na ich finančné správanie a iné návyky. Deti a mládež sa medzi sebou veľmi často rozprávajú o tom, čo kto má, aké značky sú trendy a čo by si želali. A práve tieto rozhovory prirodzene podporujú porovnávanie – kto má lepší mobil, drahší výlet, krajšie tenisky, viac darčekov alebo niečo nové, čo ostatní nemajú. Keď sa takéto porovnávanie deje pravidelne, deti si ľahko vytvoria pocit, že by mali vlastniť to isté, aby medzi kamarátmi zapadli. Silný vplyv má najmä tlak skupiny – snaha nebyť ten, kto ‚zaostáva‘. Deti sa nesnažia len získať informácie, ale prispôsobiť sa tomu, čo je v ich partii považované za normálne. Hoci aj obsah na internete môže vytvárať vysoké nároky, porovnávanie s kamarátmi býva ešte silnejšie, pretože je konkrétne, každodenné a priamo spojené s obavami, ako ich prijme okolie.“
„Keď sa deti často porovnávajú s rovesníkmi alebo s influencermi, ľahko nadobudnú predstavu, že mať ‚správne veci‘ znamená byť úspešný, obľúbený a šťastný. Práve porovnávanie s tými, ktorí majú viac alebo drahšie, podporuje túžbu vlastniť podobné veci – a to sa počas sviatkov prirodzene ešte zosilňuje,“ pokračuje Mgr. Lucia Chamutyová – psychologička Linky detskej istoty.
Tipy psychológov z Linky detskej istoty, ako zvládnuť tlak na darčeky?
- Hovorte o marketingu: Vysvetlite deťom (primerane veku), že influenceri a algoritmy sú platení za to, aby v nich vyvolali pocit, že niečo „musia“ mať.
- Budujte kritické myslenie: Pri sledovaní videí sa pýtajte: „Myslíš, že ten človek tú vec naozaj používa každý deň, alebo je to len reklama?“
- Definujte si rodinné hodnoty: Skúste sa dohodnúť na pravidle „jeden veľký darček a dosť“ alebo sa sústreďte na spoločné zážitky, ktoré algoritmus neponúkne.
- Limitujte čas online: Počas prázdnin a sviatkov skráťte čas na sociálnych sieťach a nahraďte ho spoločnými aktivitami (pečenie, hry, prechádzky), aby ste oslabili vplyv digitálneho porovnávania.
- Zamerajte sa na „prečo“: Keď dieťa túži po drahej veci, pátrajte po motivácii. Chce tú vec preto, že ho baví, alebo preto, aby sa mu v škole nesmiali?
„Veľkú časť tlaku necítia len deti, ale aj samotní rodičia. Mnohí pracujú naplno, trávia málo času doma, a keď už doma sú, dobiehajú všetko ostatné – upratovanie, organizovanie, vianočné prípravy. V tej snahe ‚urobiť sviatky krásne‘ často trávia sviatky skôr povinnosťami než prítomnosťou. Deti tak prirodzene túžia po darčekoch, pretože tie sú jediná viditeľná forma pozornosti, ktorú v chaose všedných dní dokáže zachytiť. Vzniká tým začarovaný kruh: rodičia sa preťažujú, aby deťom dopriali, a deti si vypĺňajú prázdne miesto vecami namiesto blízkosti. Pritom väčšina detí túži najmä po tom, čo je najjednoduchšie – byť spolu. Čas, pozornosť a pokoj sú pre ne hodnotnejšie než množstvo darčekov či dokonalá večera. A práve návrat k týmto základom im dáva to, čo v online svete nenájdu: pocit bezpečia, spojenia a lásky,“ uzatvára Mgr. Lucia Chamutyová – psychologička Linky detskej istoty.
* * *
Linka detskej istoty je Linka pomoci pre deti a mladých dostupná nonstop a anonymne na bezplatnom telefónnom čísle 116 111 a tiež online na www.ldi.sk.
Okrem detí a mladých ľudí poskytujú psychológovia LDI odbornú pomoc aj rodičom a ďalším dospelým kontaktujúcim LDI v záujme detí, špecializované poradne fungujú na tel. čísle 0800-500-500 každú stredu, štvrtok a sobotu od 13.30 do 19.30 h bezplatne a anonymne. Viac informácií o službách LDI nájdete na www.ldi.sk.
Autor: Linka detskej istoty.