Je potreba zmyslu života jednou zo základných ľudských potrieb?
Každý človek sa niekedy môže zamyslieť nad otázkou, prečo vlastne žije. Čo dáva jeho životu hodnotu? Prečo ráno vstáva, venuje sa svojim povinnostiam, buduje vzťahy, pracuje, tvorí a plánuje budúcnosť? Je zmysel života niečo, čo musí človek objaviť, alebo si ho vytvára sám?
Otázka zmyslu života patrí medzi najstaršie filozofické otázky. Zaoberali sa ňou filozofi, náboženskí myslitelia, vedci aj obyčajní ľudia. Napriek tomu na ňu neexistuje jediná univerzálna odpoveď, ktorá by platila pre každého.
Možno práve v tom spočíva jej zaujímavosť. Ľudia majú rozdielne životné skúsenosti, hodnoty, potreby a predstavy o šťastí. Preto aj to, čo jednému človeku dáva životný zmysel, môže byť pre iného úplne nepodstatné.
Prečo človek potrebuje zmysel života?
Človek nie je iba biologický organizmus, ktorý potrebuje jesť, piť, spať a zabezpečovať si základné životné potreby. Je aj spoločenskou a premýšľajúcou bytosťou. Uvedomuje si vlastnú existenciu, premýšľa o minulosti, hodnotí prítomnosť a predstavuje si budúcnosť.
Prirodzene sa preto pýta, aké miesto má jeho život vo svete a či jeho konanie má nejaký význam.
Pocit zmysluplnosti môže človeku pomáhať prekonávať prekážky, zvládať náročné obdobia a udržiavať si predstavu o budúcnosti. Ak má človek niečo, na čom mu záleží, ľahšie nachádza dôvody venovať sa svojim činnostiam a pokračovať v tom, čo považuje za dôležité.
Nemusí pritom ísť o veľké životné poslanie. Niekto nachádza zmysel v rodine, iný v práci, vzdelávaní, tvorbe, priateľstve alebo v pomoci druhým.
Zmysel života nemusí byť pre každého rovnaký
Predstava, že všetci ľudia by mali mať rovnaký zmysel života, je nereálna. Každý človek má vlastné záujmy, schopnosti, možnosti a životné okolnosti.
Pre niekoho je najväčšou hodnotou rodina a výchova detí. Iný človek sa venuje vede, umeniu alebo poznávaniu sveta. Niekto nachádza uspokojenie v dobrovoľníckej činnosti, ďalší v starostlivosti o zvieratá alebo v pestovaní priateľských vzťahov.
Aj zdanlivo obyčajné činnosti môžu mať pre človeka veľký význam. Prečítaná kniha, rozhovor s priateľom, prechádzka v prírode, starostlivosť o blízkeho človeka či dokončenie vlastného projektu môžu prinášať pocit spokojnosti.
Zmysluplný život preto nemusí byť mimoriadny ani obdivovaný ostatnými. Môže byť celkom obyčajný, ale pre človeka, ktorý ho žije, hodnotný.
Čo o zmysle života hovorí psychológia?
Zmyslom života sa nezaoberá iba filozofia. Významnú pozornosť mu venuje aj súčasná psychológia.
Psychológovia Laura A. Kingová a Joshua A. Hicks v odbornej prehľadovej štúdii The Science of Meaning in Life [1], publikovanej v časopise Annual Review of Psychology v roku 2021, opisujú tri dôležité zložky prežívania zmysluplného života.
Prvou je súdržnosť a porozumenie. Človek potrebuje mať pocit, že jeho životné skúsenosti do seba zapadajú a že dokáže porozumieť tomu, čo sa mu deje.
Druhou je účel alebo životné smerovanie. Človek má ciele, o ktoré sa usiluje, a predstavu o tom, čo chce dosiahnuť.
Treťou je významnosť vlastnej existencie. Človek cíti, že jeho život má hodnotu a že na ňom záleží.
Tieto tri zložky nám pomáhajú pochopiť, prečo môže byť život zmysluplný aj bez veľkých úspechov. Dôležité sú tiež každodenné skúsenosti, medziľudské vzťahy a činnosti, ktorým pripisujeme osobnú hodnotu.
Zmysel života a náboženstvo
Náboženstvá ponúkajú vlastné odpovede na otázku zmyslu života. Často ho spájajú s bohom, duchovným poslaním, vierou v posmrtný život alebo s plnením náboženských povinností.
Pre veriacich ľudí (teistov) môžu byť takéto predstavy významným zdrojom istoty a životnej orientácie.
Existuje však aj iný pohľad. Človek nemusí veriť v nadprirodzené bytosti ani v posmrtný život, aby považoval svoju existenciu za hodnotnú a zmysluplnú.
Humanistický prístup vychádza z ľudských potrieb, rozumu, skúseností, vzájomnej solidarity a zodpovednosti. Zmysel života možno nachádzať v poznávaní sveta, v medziľudských vzťahoch, v tvorivej činnosti, v starostlivosti o druhých a v snahe prispievať k lepšiemu životu spoločnosti.
Nie je nevyhnutné očakávať odmenu po smrti, aby malo dobré konanie hodnotu už počas života.
Keď človek stratí zmysel života
Život neprináša iba príjemné chvíle. Každého človeka môžu postretnúť udalosti, ktoré zásadne zmenia jeho predstavy o budúcnosti.
Smrť blízkeho človeka, rozpad partnerského vzťahu, strata zamestnania, vážne zdravotné problémy, osamelosť alebo iné životné straty môžu viesť k pocitu, že doterajší život stratil svoj význam.
Človek, ktorý sa celý život staral o rodinu, môže po odchode detí z domácnosti zrazu pociťovať prázdnotu. Človek po odchode do dôchodku môže stratiť pocit užitočnosti, ktorý mu predtým poskytovalo zamestnanie. Po smrti životného partnera sa môže zmeniť celý každodenný svet pozostalého.
Strata zmyslu života nemusí znamenať, že človek už nikdy nenájde nič, čo by mu prinášalo radosť a uspokojenie. Niekedy však potrebuje čas, podporu blízkych ľudí a v náročnejších prípadoch aj odbornú pomoc.
Dôležité je uvedomiť si, že človek nemusí za každú cenu okamžite nájsť nový veľký životný cieľ. Niekedy stačí začať malými krokmi. Obnoviť záujem o niektorú činnosť, nadviazať kontakt s ľuďmi, venovať sa záľube alebo si vytvoriť novú každodennú rutinu.
Aj malé dôvody môžu postupne pomôcť znovu objaviť hodnotu každodenného života.
Musí mať život jeden univerzálny zmysel?
Možno je samotná otázka položená nesprávne. Prečo by mal existovať jeden univerzálny zmysel života, ktorý by musel platiť pre všetkých ľudí?
Ľudská spoločnosť je rozmanitá. Ľudia sa líšia svojimi schopnosťami, záujmami, hodnotami aj životnými cieľmi. Nie je preto dôvod očakávať, že všetci nájdu uspokojenie v rovnakých činnostiach.
Niekto chce vychovať deti, iný sa chce venovať vedeckému výskumu. Niekto túži cestovať a poznávať svet, ďalší uprednostňuje pokojný život v známom prostredí. Pre jedného je dôležitá kariéra, pre druhého dobrovoľníctvo alebo tvorivá činnosť.
Ani jeden z týchto spôsobov života nemusí byť automaticky hodnotnejší než ostatné.
Možno by sme sa preto nemali pýtať iba na to, aký je zmysel života, ale aj na to, čo robí náš vlastný život hodnotným.
Záver: Zmysel života si môžeme vytvárať sami
Človek nemusí počas života objaviť žiadnu tajomnú pravdu ani dostať odpoveď na všetky existenciálne otázky. Môže žiť hodnotný život aj bez toho, aby poznal nejaký konečný dôvod svojej existencie.
Zmysel života nemusí byť jedným veľkým cieľom. Môže pozostávať z množstva menších cieľov, vzťahov, zážitkov a činností, ktoré nám prinášajú uspokojenie.
Môžeme ho nachádzať v poznávaní, v priateľstve, v láske, v starostlivosti o druhých, v tvorbe alebo v obyčajných radostiach každodenného života.
A možno je dôležité aj to, aby sme si uvedomili, že zmysel života sa môže v priebehu rokov meniť. To, čo bolo pre človeka dôležité v mladosti, nemusí byť rovnako dôležité v starobe. Nové skúsenosti, straty aj radostné udalosti môžu prinášať nové hodnoty a priority.
Nemusíme čakať na to, kým nám niekto oznámi zmysel našej existencie. Svojím konaním, vzťahmi a rozhodnutiami môžeme sami prispievať k tomu, aby náš život mal hodnotu.
A napokon možno stojí za zamyslenie jednoduchá otázka:
Ak nemusí existovať jeden spoločný zmysel života pre celé ľudstvo, neznamená to, že každý z nás má možnosť vytvárať si vlastný zmysel života?
* * *
[1] Poznámka k odbornému podkladu: Článok vychádza aj z prehľadovej štúdie Kingovej a Hicksa z roku 2021. Jej odborné zhrnutie nájdeš na odkazoch:
Uverejnil: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu. Od roku 2026 aj unitár.
Jedna odpoveď na “Prečo ľudia hľadajú zmysel života?”
Na doplnenie témy odporúčam aj filozofickú úvahu Adama Romana: Zmysel zmyslu.
Autor sa v nej zamýšľa nad tým, čo vlastne znamená pojem zmysel života, a kriticky rozoberá predstavu, že ľudský život potrebuje na svoje zdôvodnenie nadprirodzený cieľ.