Ušetrené peniaze chceme vrátiť do ekonomiky.
Tlačová správa strany Sloboda a Solidarita ku konkrétnym opatreniam, ktoré by strana zaviedla prvý rok svojej vlády.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) predstavila návrh, ako môže budúca vláda už v prvom roku ušetriť približne dve miliardy eur a zároveň naštartovať slovenskú ekonomiku.
Plán počíta so zoštíhlením štátu, obmedzením zbytočných výdavkov a adresnejšou sociálnou pomocou. Štvrtinu úspor chce strana použiť na zníženie deficitu, zvyšok investovať do podpory ekonomického rastu.
Podpredseda SaS a poslanec NR SR Marián Viskupič upozornil, že rozpočet, ktorý vláda označuje za rozpočet dobrých správ, v skutočnosti rezignuje na budúcnosť Slovenska.
„Budúca vláda bude mať neľahkú úlohu ušetriť a zároveň nakopnúť ekonomiku. V SaS vidíme, že aj v prvom roku dokážeme reálne šetriť a vrátiť sa k fungovaniu štátu pred nástupom Fica,“ uviedol.
Prvým krokom má byť zníženie výdavkov na štát a politikov. SaS navrhuje zrušiť ministerstvo cestovného ruchu a športu, obmedziť nabobtnaný Úrad vlády SR či zrušiť úrad podpredsedu vlády a ďalšie nepotrebné inštitúcie. Zmeniť chce aj počet štátnych tajomníkov. Súčasťou plánu je aj úprava platov ministrov a poslancov vrátane vysokých nezdanených paušálnych náhrad.
„Len na politických nominantoch, zrušených štátnych tajomníkoch a ministroch, ktorí už nebudú potrební, vieme ušetriť minimálne päť miliónov eur ročne,“ uviedol Viskupič.
SaS chce zrušiť aj všetky neobsadené pracovné miesta v štátnej správe. Spolu s ďalšími opatreniami by tak v prvých mesiacoch dokázala ušetriť približne pol miliardy eur. Ďalších minimálne 200 miliónov eur ročne chce získať obmedzením predražených nákupov a neefektívnych projektov.
„Ide napríklad o policajné a hasičské uniformy, počítače na ministerstve vnútra, hasičské vozidlá, dopravnú aplikáciu, výdavky na výber mýta či plánované moduly Slovensko,“ uviedol Viskupič.
Významnou zmenou má prejsť aj systém sociálnej pomoci. Strana chce nahradiť plošné opatrenia adresnou podporou.
„Trinásty dôchodok bude fungovať ako jednorazová dávka, ktorá dorovná dvanásty do mediánu približne 700 eur,“ vysvetlil.
Súčasnú energopomoc chce strana nahradiť adresným príspevkom na bývanie pre ľudí v hmotnej núdzi a nízkopríjmové domácnosti s príjmom do 175% hranice hmotnej núdze. Pre jednotlivca by mohol dosiahnuť približne 300 eur.
SaS chce rovnako obmedziť aj plošné obedy a vlaky zadarmo. Bezplatné obedy majú byť určené deťom zo zraniteľných rodín a cestovanie zadarmo ľuďom, ktorí takúto pomoc skutočne potrebujú.
„Rozumiem, že toto nie sú populárne opatrenia, ale sú nevyhnutné. Spolu s ostatnými zmenami dokážeme hneď v prvom roku ušetriť dve miliardy eur, možno aj viac. Štvrtinu úspor chceme použiť na zníženie deficitu a zvyšok investovať do prorastových opatrení, ktoré pomôžu naštartovať ekonomiku a vytvoriť ďalšie príjmy pre firmy aj štátny rozpočet,“ dodal Viskupič.
Podpredseda SaS Ľudovít Paulis predstavil opatrenia, ktorými chce strana podporiť zamestnancov, živnostníkov a firmy. Navrhuje rovnú 19% daň z príjmov pre zamestnancov aj podnikateľské subjekty. Nezdaniteľná časť základu dane má zostať na pevnej sume a neklesať s rastúcim príjmom. Pri živnostníkoch chce SaS zaviesť sociálne odvody vypočítavané zo skutočného príjmu.
„Chceme, aby tu nevznikali len nízkoplatené pracovné miesta, ale aby nám neodchádzali talenty a vysoko kvalifikovaní ľudia. Zároveň nie je možné, aby bola odvodová povinnosť živnostníka rovnaká alebo dokonca vyššia ako to, čo v danom roku zarobí. Preto navrhujeme odvody zo skutočného príjmu SZČO vrátane sociálnych odvodov,“ uviedol Paulis.
Podnikateľom má pomôcť aj zjednodušenie DPH. SaS chce smerovať k jednej 19% sadzbe, prípadne v prvom kroku k dvom sadzbám. Plánuje tiež zaviesť takzvanú malú estónsku daň, ktorá počíta s úľavami pri odpisoch a prenositeľnosťou daňovej straty. Cieľom je motivovať firmy, aby zarobené peniaze opätovne investovali do svojho rozvoja.
„Nechceme zdaňovať peniaze, ktoré v ekonomike zostávajú a ktoré firma zainvestuje. Chceme motivovať podnikateľov, aby investovali, rozvíjali svoje firmy a vytvárali nové pracovné miesta. Ak vrátime peniaze tam, kde sa už raz ukázalo, že ich vedia vytvoriť, naštartuje to ekonomický rast,“ povedal Paulis.
Strana zároveň hovorí aj o veľkej daňovej reforme. Paulis avizoval, že budú hľadať možnosti využitia európskych zdrojov na pokrytie dočasného výpadku daňových príjmov, podobne ako to v minulosti urobilo Dánsko.
Monika Naďová Krošláková, expertka na rodinné podnikanie, upozornila, že Slovensko sa nemôže sústrediť iba na konsolidáciu, ale musí vytvárať podmienky na hospodársky rast.
„Od podnikateľov očakávame vyššie mzdy, nové investície a vytváranie pracovných miest. Nemôžeme od firiem chcieť, aby tvorili vyššiu hodnotu, a zároveň im zhoršovať podmienky. Ak chceme vyššie mzdy, musíme zvýšiť produktivitu. A tú nedosiahneme bez nových investícií,“ zdôraznila.
Ako príklad uviedla firmu, ktorá chce investovať 100-tisíc eur do nových technológií, aby zvýšila produktivitu, mohla lepšie odmeňovať zamestnancov a získavať nové zákazky. Štát by mal takéto investície podporovať, nie brzdiť. Za dôležité preto považuje nulovú daň z reinvestovaného zisku a jednoduchšie a rýchlejšie odpisovanie majetku.
„Slovensko už nesúťaží len o zahraničných investorov. Súťažíme aj o vlastné investície a slovenských podnikateľov, ktorí odchádzajú do okolitých krajín, pretože tu nemajú dostatočné podmienky na rast, predvídateľné podnikateľské prostredie ani stabilné pravidlá. Musíme prestať vnímať podnikateľov predovšetkým ako zdroj príjmov do štátneho rozpočtu. Bohatstvo krajiny nevzniká tým, že vyberieme viac daní, ale tým, že ľudia a firmy vytvárajú hodnoty,“ uzavrela Naďová Krošláková.
Podľa nej je na Slovensku zamestnaných približne 2,6 milióna ľudí, pričom štyri pätiny pracovných miest vytvárajú podnikatelia vrátane štátnych podnikov. Bez silných a konkurencieschopných firiem preto nebude fungovať ani ekonomika, ani verejné financie.
Celú tlačovú besedu nájdete na Facebooku.
Autorka: Jana Matiašová, tlačové oddelenie SaS.