Kategórie
Humanizmus Knihy

Prečo ma rozčuľuje Harari?

Knihu Sapiens od Yuvala Noaha Harariho som dostal ako darček k päťdesiatym narodeninám. Moji priatelia to mys­le­li dobre. Nemám im čo vyčítať, pretože nemohli vedieť, ako budem na obsah knihy reagovať.

Yuval Noah Harari – Sapiens (Od zvířete k božskému jedinci)

Bibliografické údaje

  1. Názov českého vydania: Sapiens. Od zvířete k božskému jedinci

  2. Originálny názov: Sapiens: A Brief History of Humankind (2012)

  3. Preklad: Anna Pilátová, 2013

  4. ISBN: 978-80-7335-344-5

Mám ku knihe vážne výhrady. Venujem sa najmä stranám 279 až 283.

Kult človeka

Na strane 279, v kapitole s názvom Kult člověka, Harari píše:

„V moderní době vnikla řada nových věrouk, jako liberalismus, komunismus, kapitalismus a nacismus. Tyto myšlenkové konstrukce nechtějí být považovány za náboženství – samy sebe chápou jako ideológie. To je ale jen slovíčkaření, protože pokud náboženství de­fi­nu­je­me jako soubor lidských norem a hodnot, které se zakládají na víře v nadlidský řád, pak sovětský ko­mu­nis­-mus nebyl o nic méně náboženský než islám.“

Ďalej uvádza:

„Podobně jako buddhisté, i komunisté věří, že existuje nadlidský řád neměnných zákonů přírody.“

A tiež:

„Stejně jako ostatní humanistická náboženství, i ko­mu­nis­mus má své posvátne texty a knihy proroctví,“

Na strane 281 pokračuje výkladom humanizmu:

„Teistické náboženství uctíva božství (i název má odvozen z řeckého theos, bůh), humanistické uctíva lidstvo čili druh Homo sapiens. Humanismus je víra, že Homo sapiens má jedinečnou a posvátnou přirozenost, zásadně odlišnou od přirozenosti všech ostatních zvířat a jevů. Humanisté věří, že jedinečná povaha Homo sapiens je nejdůležitejší věc na světě a dáva smysl všemu, co se ve vesmíru děje. Nejvyšším dobrem je proto Homo sapiens a svět i všechny ostatní bytosti existují jen pro blaho tohto druhu.“

Na strane 282 Harari pokračuje vo výklade jednotlivých podôb humanizmu. Nebudem prepisovať všetky jeho vety. Jeho základná téza, že humanizmus možno chápať ako náboženstvo, však pokračuje aj na tejto strane. Tento výklad ma už nebaví.

Na strane 283 označuje za sektu aj socialistický hu­ma­niz­mus. Najviac ma však pobúrila táto veta:

„Jediná humanistická sekta, která se oprostila od tra­dič­ní­ho monoteizmu, je evoluční humanismus, jehož nej­zná­měj­ší­mi představiteli byli nacisté.“

Graf
Graf.

Harariho tvrdenie, že najznámejšími predstaviteľmi evolučného humanizmu boli nacisti, ma pobúrilo. Takéto zovšeobecnenie považujem za problematické. Humanizmus má rozličné podoby a nemožno ho podľa môjho názoru vysvetliť niekoľkými vetami, ktoré ho navyše spájajú s nacizmom. Harari má právo predkladať vlastný výklad, ale ja mám právo kriticky ho posudzovať a nesúhlasiť s ním.

Humanizmus je pre mňa dôležitý myšlienkový a hodnotový smer. Preto mi prekáža, keď sa jeho význam vysvetľuje spôsobom, ktorý podľa môjho názoru vedie k zavádzajúcim záverom. Harariho kniha ma v tejto časti natoľko sklamala, že pre mňa stratila svoju pôvodnú hodnotu. To však nemení nič na tom, že moji priatelia mi ju darovali s dobrým úmyslom.

Môj pohľad na náboženstvo a humanizmus

Náboženstvá mi osobne nič nedávajú. Náboženské obrady ma neoslovujú, bohoslužby mi pripadajú fádne a ich opakujúci sa priebeh ma nudí. V kostole sa preto necítim dobre. Nehľadám odpovede na otázky života v ná­bo­žen­ských obradoch, ale v slobodnom uvažovaní, poznávaní sveta a kritickom posudzovaní tvrdení.

Práve preto mi prekáža, keď sa humanizmus opisuje ako náboženstvo bez toho, aby sa dostatočne rozlišovalo medzi náboženskou vierou a nenáboženským svetonázorom.

Humanizmus vo svete

Humanizmus nie je iba teoretický pojem, ktorý si môžeme vysvetľovať rôznymi spôsobmi. Má aj svoje medzinárodné hnutie. Organizácia Humanists International, Inc. združuje humanistické a príbuzné organizácie z celého sveta.

Tieto organizácie sa môžu líšiť v niektorých názoroch a dôrazoch. Spája ich však záujem o rozumové poznávanie sveta, etiku, ľudské práva a dôstojný život človeka.

Osobitne chcem zdôrazniť význam etiky. Na to, aby človek premýšľal o tom, čo je správne a nesprávne, usiloval sa konať čestne a neubližovať druhým, nepotrebuje odvolávať sa na nadprirodzenú autoritu. Aj bez ná­bo­žen­skej viery možno uvažovať o morálke a niesť zod­po­ved­nosť za vlastné konanie.

Preto nepovažujem za správne zjednodušovať hu­ma­niz­mus na akési uctievanie človeka alebo ho bez ďalšieho vysvetlenia stotožňovať s náboženstvom.


Autor: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *