Ako je to s Facebookom?

Mne vadí občasná cenzúra.

Pravda, niekedy mi vadí až tak, že sa k cenzúre musím vyjadriť. Ako tentoraz.

Plne chápem, že Facebook má svoje pravidlá, lenže buď administrátori nestíhajú kontrolovať príspevky alebo im niektoré „chybné“, „nevhodné“, príspevky až tak nevadia.

Dávnejšie som sa posťažoval, že ma život nebaví. Mám svoj vek, a som unavený zo samotného života, z bytia. A Facebook môj názor odstránil. Neuviedli prečo. Len som sa dopátral z ich všeobecnej správy, ktorá bola v an­glic­kom jazyku, že som porušil pravidlá ich komunity, teda Facebooku.

OK.

Dnes ma však prekvapilo, že niekomu podobný názor hladko prejde.

Citujem „Anonymného účastníka“ v diskusnej skupine, kde často komunikujem:

„Dnes mi řekla že se chce zabít .“

Sic!

Tak som na neho reagoval:

„A táto veta Vám prešla cez cenzúru od Facebooku? Veta: Dnes mi řekla že se chce zabít. Mňa v tomto cenzuruje Facebook.“

Sic!

Opravil sa. OK. Jemu to skoro prešlo.

Ja si musím dávať pozor na to, čo napíšem na Facebook.

Ešte som mu napísal:

„Máme svoje boľačky. Vy, i ja, len sa musíme s nimi nejako vysporiadať. Napríklad ja túto skupinu beriem i vážne, aj ako ventil. Mne sa dobre uľaví, keď sa vy­roz­prá­vam, vyspovedám.“

Mne veľmi pomáhajú príbuzní a známi. Nedávno som spomenul unitárov, ale nielen oni. Moja bývalá manželka vie o mojich ťažkostiach, a takisto so mnou súcití a po­má­ha, koľko môže. Sesternica, neter… Vedia, že mám psy­chic­ké ťažkosti, že ma samota ubíja. A o zdravotných stavoch ani nehovorím. Na invalidnej paličke mám meno s telefónnym číslom, takisto na nákupnom košíku. Pre prípad straty pamäte. Už sa mi stalo, že som po nákupe v obchode zabudol paličku v nákupnom košíku. Nejaký zákazník na to upozornil predavačky, a tie mi potom zavolali, že som zabudol v obchode paličku.

---

Archív:

Autor: Ján Parada.