Kategórie
Zošity humanistov

Zákaz neviery

Málo sa vie o tom, že sedem štátov Únie (USA) ešte stále definuje ateistov, sekulárnych humanistov a iných voľ­no­myš­lien­ká­rov ako občanov druhej triedy.

Ústavy Arkansasu, Marylandu, Pensylvánie, Severnej a Južnej Karolíny, Tennessee a Texasu obsahujú odseky, ktoré bránia nevercom – a v niektorých prípadoch aj príslušníkom menšinových cirkví – zastávať verejný úrad, svedčiť pred súdom alebo oboje. Ústavy Pensylvánie a Texasu idú ešte ďalej, keď vyjadrujú oddanosť „Vše­mo­hú­ce­mu Bohu“.

Typický je čl. IX, ods. 2 ústavy Tennessee:

„Kto zapiera existenciu boha alebo odmenu, prípadne trest v posmrtnom živote, nemôže zastávať verejný úrad v tomto štáte.“

Článok XIX, ods. 1 arkansaskej ústavy je dokonca vý­luč­nej­ší:

„Kto popiera existenciu boha, nesmie zastávať verejný úrad, ani nesmie svedčiť pred súdom.“

Článok 37 marylandskej ústavy prikazuje, aby sa…

„…pre kvalifikáciu pre nejaký verejný úrad ne­vy­ža­do­va­li nijaké náboženské testy okrem prehlásenia viery v božiu existenciu.“

Priam zákerná je ústava Pensylvánie:

„Kto neverí v boha a v posmrtnú odmenu a trest, ne­smie zastávať verejný úrad ani svedčiť pred súdom.“

Táto dvojitá požiadavka viery v božstvo a v posmrtný ži­vot vylučuje početných príslušníkov rozličných ná­bo­žen­stiev: liberálnych protestantov, veriacich v boha, ale nie v posmrtný život; budhistov, veriacich na posmrtnú karmu, ale nie na nejaké božstvo, ortodoxných židov, veriacich aj na boha aj na posmrtný život, ale nie na odmenu alebo trest po smrti.

Našťastie sa tieto klauzuly, robiace z neveriacich občanov druhej triedy, v súčasnosti nepoužívajú. V očiach práv­ni­kov sú nepoužiteľné… lebo zjavne protirečia odluke cirkví od štátu. Zriedkavé sú prípady typu ateistu Herba Silvermana, ktorý si len po rokoch vysúdil v Južnej Ka­ro­lí­ne právo stať sa verejným notárom. Keďže sú ne­po­u­ži­teľ­né a prakticky nezavážia, ozýva sa málo hlasov volajúcich po ich zrušení, čo by bolo jednak predsa len ťažké a jed­nak finančne veľmi nákladné. Načo sa usilovať o ví­ťaz­stvo, ktoré by bolo len symbolické?

Po prvé, lebo symboly majú svoju moc. Súčasný stav prihráva rečnícku muníciu ideológom náboženskej pra­vi­ce, ktorá odmieta plné občianske práva tým, kto­rých po­va­žu­je za neveriacich. Po druhé, lebo súčasný stav sa môže zmeniť a čo je neuskutočniteľné dnes, môže sa ta­kým stať zajtra: ak budúci prezident vymenuje troch nových sudcov Najvyššieho súdu z radov silných kon­zer­va­tív­cov (čo je pravdepodobné), môžu byť mnohé staršie súdne výnosy diametrálne pozmenené a diskriminácia nevercov môže byť zrazu aktuálna.

Do Ústavy nepatria články, ktoré urážajú časť občanov. Musia byť zrušené. Je načase, aby sa humanisti – a tí, ktorým záleží na slušnosti, hlasne ozvali.


Autor: Tom Flynn.

Prameň: Tom Flynn, “Outlawing Unbelief”, Free Inquiry, 20/1, s. 13 – 14, zima 1999.

Free Inquiry
Free Inquiry.

Preložil Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 17 v pondelok 1. mája 2000.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *