Cyprus, Malta, Írsko, Maďarsko či Dubaj.
Slovenskí podnikatelia pri nastavovaní podnikania zvažujú aj zahraničné jurisdikcie. Okrem daní ich môže motivovať flexibilnejšie právne prostredie, regulácia či možnosti vstupu investorov. Podľa poradenskej skupiny Highgate však samotné založenie zahraničnej spoločnosti nestačí. Rozhodujúce je jej skutočné fungovanie a opodstatnenie celej štruktúry.
Digitálna ekonomika prináša podnikateľské modely, ktoré presahujú hranice jednej krajiny. Online služby, digitálne produkty či obchodovanie s kryptoaktívami môžu vytvárať registračné, daňové a administratívne povinnosti vo viacerých štátoch. Pri výbere sídla spoločnosti preto podnikatelia posudzujú aj to, ako právny systém zodpovedá potrebám ich podnikania.
„Pri medzinárodných štruktúrach sa nedá pozerať iba na sadzbu dane. Pre podnikateľa môže byť rovnako dôležité, či mu daná krajina poskytuje vhodnejšiu reguláciu, flexibilnejšie nastavenie vzťahov s investormi alebo právne nástroje, ktoré na Slovensku nemá k dispozícii,“ vysvetľuje Peter Varga, partner Highgate Group.
Zahraničné riešenia môžu byť zaujímavé napríklad pri fondových štruktúrach, správe majetku prostredníctvom trustov alebo investičných alebo holdingových spoločnostiach. Ich prínos však treba posudzovať podľa konkrétneho podnikateľského zámeru a praktických nárokov na fungovanie. Pri výbere navyše nemožno automaticky zamieňať možnosti v rámci Európskej únie s podmienkami v krajinách mimo nej.
Cyprus má svoje miesto, historické modely však nemusia fungovať
Cyprus sa historicky využíval pri holdingových a investičných spoločnostiach aj štruktúrach pracujúcich s duševným vlastníctvom. K jeho atraktivite prispievalo zdaňovanie kapitálových ziskov a osobitné daňové režimy. Možnosti známe z minulosti však nemožno automaticky prenášať do súčasnosti.
Významnú úlohu zohráva takzvaný substance – reálna ekonomická prítomnosť spoločnosti v danej krajine. Pri posudzovaní štruktúry je dôležité, kde sa prijímajú rozhodnutia, kto spoločnosť skutočne riadi a aké činnosti vykonáva. Formálne ustanovený zahraničný konateľ či registračná adresa samy osebe nemusia postačovať. Reálnu prítomnosť spoločnosti preverujú aj banky pri poskytovaní finančných služieb.
„Zahraničná adresa sama osebe nevytvára obhájiteľnú daňovú štruktúru. Ak sa firma formálne nachádza na Cypre, ale jej skutočné riadenie a činnosť zostávajú na Slovensku, treba dôsledne posúdiť daňové dôsledky. Právne a faktické nastavenie musí zodpovedať tomu, ako podnikanie reálne funguje,“ upozorňuje Peter Varga.
Fiktívne služby môžu priniesť aj trestnoprávne riziko
Osobitné riziko predstavujú štruktúry, cez ktoré sa fakturujú služby, ktoré sa v skutočnosti neposkytli. Ak takéto transakcie slúžia na znižovanie základu dane, za určitých okolností môže ísť aj o krátenie dane a trestnoprávnu zodpovednosť.
Nie každá sporná zahraničná štruktúra však automaticky predstavuje trestný čin. Otázky daňovej rezidencie, ekonomickej prítomnosti či účelu transakcií si vyžadujú individuálne posúdenie. Peter Varga v tejto súvislosti zdôrazňuje, že trestné právo má zostať krajným prostriedkom.
Pri rozhodovaní o zahraničnej spoločnosti preto treba zohľadniť aj náklady na jej správu, zabezpečenie reálnej prítomnosti a plnenie miestnych povinností. Prípadná daňová úspora je iba jednou časťou celkového hodnotenia. Zmysel má také riešenie, ktorého podnikateľské, právne a daňové opodstatnenie obstojí aj pri preverovaní jeho skutočného fungovania.
Článok zaslala: Miriam Minárová, Neopublic.
