Podľa hypotézy intuitívnej viery opiera sa viera v nadprirodzeno predovšetkým na intuitívne myslenie – a klesá, ak sa do hry zapojí analytické myslenie.
Autori vyradili rozličné výhrady v predošlých pokusoch o podporu tejto hypotézy intuitívnej viery a potom ju testovali v troch nových štúdiách, používajúc rozličné paradigmy, idúce od jednej terénnej štúdie pútnikov po pokusnú neurostimuláciu.
Ani v jednej z troch štúdií sme nenašli vzťah medzi intuitívnym či analytickým myslením a vierou v nadprirodzeno.
Uzatvárame, že je predčasné vysvetľovať vieru v bohov ako „intuitívnu“, a že pri vzniku a udržovaní viery v nadprirodzeno hrajú pravdepodobne väčšiu rolu iné faktory, napríklad sociálno – kultúrna výchova, ako kognitívny štýl.
Prameň: Miguel Farias a kolektív, Supernatural Belief Is Not Modulated by Intuitive Thinking Style or Cognitive Inhibition, Scientific Reports, 8. 11. 2017.
* * *
Podľa výsledkov nových štúdií na univerzitách v Coventry a Oxforde nesúvisia náboženské viery ani s intuíciou, ani s racionálnym myslením.
Predchádzajúce štúdie naznačujú, že ľudia, ktorí majú silnú náboženskú vieru, sú viac intuitívni a menej analytickí, a keď začnú viac analyticky myslieť, tak ich náboženská viera klesá.
Nové výskumy svedčia, že to tak nie je, a že ľudia sa „nerodia ako veriaci“.
Štúdia je prvou reakciou na rastúci trend kognitívnych psychológov počas ostatných 20 rokov, ktorí dokazovali, že viera v nadprirodzeno prichádza sama od seba, intuitívne.
Prvá séria pokusov sa robila na najväčšej pútnickej ceste sveta, na ceste do Santiago de Compostella v severnom Španielsku.
Pútnici mali posúdiť silu svojej viery v nadprirodzeno, udať dĺžku trvania svojej púte a rozhodnúť sa medzi logickou a citovou voľbou.
Výsledky ukázali, že niet priameho vzťahu medzi vierou v nadprirodzeno a intuíciou.
Rovnaký výsledok dal pokus s matematickou hádankou, majúcou zvýšiť úroveň intuície.
V tretej časti pokusov sa stimuloval mozog, aby sa zvýšila úroveň kognitívnej inhibície, ktorá riadi analytické myslenie.
Bezbolestný elektrický prúd sa viedol do elektród, ktoré aktivujú pravý dolný frontálny gyrus, kontrolujúci inhibíciu.
V predošlých pokusoch sa zistilo, že ateisti používajú túto časť mozgu, keď chcú potlačiť myšlienky o nadprirodzene.
Hoci táto stimulácia mozgu zvýšila kognitívnu inhibíciu, nezvýšila úroveň viery v nadprirodzeno, čo opäť potvrdilo chýbanie priameho vzťahu medzi kognitívnou inhibíciou a vierou v nadprirodzeno.
Akademici vravia, že je predčasné hovoriť o viere v bohov ako intuitívnej prirodzenej záležitosti.
Sú toho názoru, že náboženstvo je proces, založený na výchove a sociálno – kultúrnom prostredí, vrátane vzdelávania.
Vedúci autor štúdie Miguel Farias komentoval výsledky štúdie takto:
„Čo riadi našu vieru v bohov: srdce alebo hlava?
Nemyslíme, že by sa ľudia ‚rodili ako veriaci‘ v tom zmysle, ako sa nevyhnutne naučíme nejakú reč v detskom veku.
Dostupné sociologické a historické dáta svedčia, že naša viera sa zakladá hlavne na sociálnych a výchovných faktoroch, a nie na kognitívnych štýloch, ako je intuitívne či analytické myslenie.
Náboženská viera je zakorenená skôr v kultúrnom vývoji ako v primitívnom pocite brucha.“
Prameň: PsyPost, Why do we believe in gods? Religious belief ‘not linked to intuition or rational thinking’, PsyPost, 8. 11. 2017.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 114 v nedeľu 12. novembra 2017.