Slovenská spoločnosť má nárok na humanistické vzdelávanie (2)

Slovenská spoločnosť prešla v priebehu os­tat­ných de­sať­ro­čí výrazným hodnotovým a kultúrnym vývojom. Hoci u nás nepôsobilo veľké množstvo výrazných sekulárnych humanistických mysliteľov so silným medzinárodným ohlasom, proces sekularizácie a modernizácie prebiehal prirodzene aj v našom prostredí. Myšlienky osvietenstva, občianskej emancipácie a etickej autonómie prenikali do spoločenského života postupne – prostredníctvom vzde­lá­va­nia, kultúry aj verejnej diskusie. Moderná spoločnosť tak vznikala nielen zásahmi politických režimov, ale naj­mä dlhodobým kultúrnym vývojom.

Diskusie o svetonázorovej orientácii obyvateľstva bývajú často zaťažené nepresnými údajmi a zjednodušujúcimi interpretáciami. Skúsenosť však naznačuje, že spoločnosť je hodnotovo rozmanitá: časť obyvateľov sa identifikuje s náboženskou tradíciou, časť so sekulárnym alebo hu­ma­nis­tic­kým prístupom a časť zostáva svetonázorovo ne­vy­hra­ne­ná. Podobné rozvrstvenie možno pozorovať aj v iných európskych krajinách. Vývoj v oblasti rodinného práva, ľudských práv a občianskych slobôd ukazuje, že hodnotové systémy sa dynamicky vyvíjajú bez ohľadu na historickú náboženskú charakteristiku jednotlivých štá­tov.

Verejný priestor na Slovensku je dlhodobo ovplyvňovaný aj snahou cirkví o posilňovanie svojho spoločenského pôsobenia. Návštevy významných cirkevných pred­sta­vi­te­ľov, rozširovanie cirkevných inštitúcií či školských za­ria­de­ní sú legitímnou súčasťou plurality. Samy osebe však nepredstavujú dôkaz hlbokej hodnotovej premeny celej spoločnosti. Sociálne a charitatívne aktivity cirkevných organizácií sú prínosné, no zároveň otvárajú širšiu otázku: ako budovať spoločenské podmienky, v ktorých bude potreba núdzovej pomoci čo najmenšia.

Zmluvné usporiadanie vzťahov medzi štátom a cirkvami prinieslo aj stabilné postavenie náboženskej výchovy v školskom systéme. Súčasne však vznikla potreba rov­no­cen­nej, odborne vybudovanej alternatívy pre žiakov, ktorí si volia etickú výchovu. Humanisticky orientovaní autori a pedagógovia dlhodobo upozorňujú, že etická výchova má byť obsahovo aj personálne samostatným predmetom, nie iba doplnkom alebo modifikáciou konfesijnej etiky. Cieľom je ponúknuť žiakom svetonázorovo otvorený rá­mec mo­rál­ne­ho uvažovania, rozvoja empatie, kritického myslenia a občianskej zodpovednosti.

Otázka odbornej kvalifikácie vyučujúcich patrí medzi kľúčové. Tak ako je prirodzené, že náboženskú výchovu vyučujú odborne pripravení pedagógovia s príslušným zameraním, aj etická výchova by mala byť zabezpečená učiteľmi s adekvátnym etickým, filozofickým a pe­da­go­gic­kým vzdelaním. Posilňuje to dôveryhodnosť predmetu aj jeho skutočnú alternatívnosť.

V slovenskom prostredí zatiaľ existuje obmedzené množ­stvo systematických humanistických metodických ma­te­ri­á­lov pre školskú prax. Odborná diskusia sa objavovala najmä v publicistických textoch a špecializovaných zbor­ní­koch. Dôležitým krokom v tejto oblasti je aj vydávanie metodických materiálov. Pre Spoločnosť Prometheus bol pripravený preklad holandskej metodickej príručky pre humanistickú etickú výchovu Zvládnuť umenie žiť a stať sa občanom sveta nie je jednoduché (autorky Tryntsje de Groot a Emma Klarenbeek). Publikácia v rozsahu 88 strán formátu A5 s ilustráciami bola distribuovaná kom­bi­ná­ciou predaja za symbolickú cenu a darovania; doteraz bolo rozoslaných približne 300 výtlačkov. Skúsenosť uka­zu­je, že bez systematickej inštitucionálnej podpory a siete osobných kontaktov je dosah takýchto iniciatív ob­me­dze­ný, hoci ich odborný prínos je významný.

Podobné diskusie prebiehali aj v zahraničí. V nemeckých spolkových krajinách Berlín a Brandenbursko sa dlho­do­bo rozvíjal model integrovaného predmetu zameraného na hodnotové vzdelávanie, etiku a poznanie ná­bo­žen­stiev. Cieľom ta­ké­ho­to predmetu je poskytnúť všetkým žiakom spoločný základ pre orientáciu v kultúrnej a svetonázorovej rozmanitosti, rozvoj dialógu a ob­čian­skych kompetencií. Náboženské vzdelávanie pritom zostáva zachované ako dobrovoľná ponuka za­bez­pe­čo­va­ná náboženskými spoločenstvami. Diskusie okolo týchto modelov bývajú vecne aj emocionálne náročné, no uka­zu­jú, že hľadanie vyváženého riešenia je možné.

Pre rozvoj humanisticky orientovanej etickej výchovy na Slovensku sa ponúka niekoľko konkrétnych krokov:

• vytvárať ucelené osnovy a učebné materiály pre etickú výchovu so sekulárnym a humanistickým obsahom,
• podporovať preklady a adaptácie zahraničných me­to­dic­kých zdrojov,
• budovať odborné metodické pracoviská a vzdelávacie programy pre učiteľov etickej výchovy,
• rozvíjať spoluprácu medzi školami, odbornými in­šti­tú­cia­mi a občianskymi združeniami.

Perspektíva humanistického prístupu však presahuje rámec školy. V mnohých krajinách existujú formy hu­ma­nis­tic­ké­ho poradenstva a sprievodných služieb v zdra­vot­níc­tve, sociálnej oblasti či v krízových situáciách. Ide o profesionálnu pomoc založenú na etike, psychológii a sociálnej práci, poskytovanú svetonázorovo otvoreným spôsobom. Vytváranie podobných služieb by mohlo rozšíriť ponuku podpory pre občanov v rôznych ži­vot­ných etapách.

V pluralitnej demokratickej spoločnosti je primerané, aby verejné politiky zohľadňovali aj potreby občanov s ne­ná­bo­žen­ským alebo sekulárnym svetonázorom. Hu­ma­nis­tic­ká etická výchova a súvisiace poradenské služby ne­pred­sta­vu­jú konkurenciu náboženským aktivitám, ale ich do­pl­ne­nie v duchu slobody presvedčenia a rovnosti prí­stu­pu. Podpora takéhoto modelu prispieva k vyváženému a inkluzívnemu vzdelávaciemu prostrediu.

---

Pôvodný autor: Rastislav Škoda. Text značne upravil Ján Parada.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 50 vo štvrtok 7. júla 2005. Toto je druhá verzia so znač­nou úpravou.