Tieto čísla odporúčajú analytici sledovať v roku 2026.
Slovenská ekonomika vstupuje do nového roku s pomalým rastom a prísnymi rozpočtovými cieľmi. Do popredia sa dostávajú témy, ako sú deficit verejných financií, neistota na trhu práce či vývoj cien nehnuteľností.
Prečítajte si odpovede 3 ekonomických analytikov na otázku, ktoré oblasti ekonomického života bude zaujímavé a dôležité sledovať.
„Každý vie, že je lepšie, keď ekonomika rastie, ako keď klesá. Z pohľadu dopadov na bežného človeka však rozdiel medzi miernym rastom HDP tesne nad nulou a miernym poklesom pod nulou nie je výrazný. Dlhodobý slabý rast totiž často nestačí na tvorbu nových pracovných miest a tlačí podniky do hľadania úspor, čo sa napokon prejaví zhoršením situácie na trhu práce a vyššou nezamestnanosťou,“ odpovedal Andrej Martiška, ekonomický analytik.
Slovenská ekonomika v súčasnosti rastie tempom pod 1 % a výhľad na najbližšie obdobie nie je o nič priaznivejší. Trh práce už teraz vykazuje známky ochladzovania a pri neistom vývoji doma aj vo svete čelí viacerým rizikám. Miera nezamestnanosti tak bude dôležitým ukazovateľom, ktorý bude potrebné v tomto roku pozorne sledovať.
Rovnako ako minulý rok musím zmieniť ešte jedno číslo, ktoré priamo nesúvisí s ekonomikou, no výrazne ovplyvňuje bezpečnosť a stabilitu krajiny. Ide o vzdialenosť našich hraníc od bojov a územia okupovaného Ruskom. Ideálnym scenárom by bolo nastolenie trvalého mieru. Ak k nemu nedôjde, bude dôležité, aby sa konflikt ani prípadné prekresľovanie hraníc nepriblížili k územiu Slovenska.
„Cieľom tretieho konsolidačného balíka je dostať štátny dlh pod hranicu 64 % HDP do roku 2028. Aby sa tento cieľ podarilo splniť, deficit verejnej správy, teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátu, má v roku 2026 dosiahnuť 4,1 % HDP.
Vývoj deficitu verejných financií bude preto ostro sledovaným ukazovateľom tohto roka,“ odpovedal Adam Babinec, ekonomický analytik.
Mnohí odborníci už dnes upozorňujú, že naplnenie stanoveného cieľa nebude jednoduché. Konsolidačné opatrenia môžu spomaliť rast ekonomiky a skomplikovať celé úsilie. Ak by vláda nedosiahla cieľovú úroveň deficitu v roku 2026, stratégia na udržanie dlhu by bola ohrozená a vyžiadala by si nový a rozsiahlejší balík úspor.
Neistota, či bude potrebné pripraviť ďalší balík, v akom rozsahu a s akými opatreniami, vplýva na ľudí aj firmy. Domácnosti odkladajú väčšie nákupy a investície. Firmy váhajú s investovaním aj prijímaním nových zamestnancov. Tento vývoj spomaľuje rast ekonomiky, čo môže ďalej sťažiť plnenie rozpočtových cieľov.
„Pre väčšinu Slovákov bude zaujímavé sledovať vývoj cien nehnuteľností. V treťom štvrťroku 2025 naznačil trh ich stabilizáciu. Pri zachovaní výšky úrokových sadzieb, miernej neistote na trhu práce a rastúcej ponuke nehnuteľností môžeme v roku 2026 očakávať spomalenie medziročného rastu cien na jednociferné úrovne,“ odpovedal Boris Fojtík, ekonomický analytik.
Za pozornosť bude stáť aj trh práce, najmä vývoj počtu zahraničných zamestnancov na Slovensku. Napriek náznakom ochladzovania trhu práce sa mesačný prílev zahraničných pracovníkov v roku 2025 viac ako zdvojnásobil. Otázkou zostáva, ako tento trend ovplyvní ďalší rok slabého ekonomického rastu a súbežný pokles domácej populácie v aktívnom veku.
Autorka: Zuzana Žiaranová, Tatra banka.