Kategórie
Humanizmus

Humanista nepotrebuje barličku ako kresťan

Ale rád pomôže slepému v živote.

Na dnes už neexistujúcej webovej stránke Humanistických ateistov z Českej republiky bola výzva Televízny dokument Náboženstvo verzus ateizmus – výzva pre všetkých.

Okrem iného sa tam spomína i táto veta, ktorú, zdá sa, napísal kresťan:

„Chlubit se i dnes svým bezbožectvím, je politovánihodné, jako kdyby se slepec chlubil svou bílou holí.“ (Zdeněk Čechovský)

Myslím si skôr opak. Že skôr to platí takto:

„Chváliť sa dnes svojím náboženstvom, je poľutovaniahodné, ako keby sa slepec chválil svojou bielou palicou.“

Tak som vytvoril na túto tému memetický obrázok.

Chváliť sa dnes svojím náboženstvom, je poľutovaniahodné, ako keby sa slepec chválil svojou bielou palicou

Humanizmus je prirodzený svetonázor. Až teisti pridávajú k tomuto svetu ešte navyše ako bielu palicu nejaký ďalší nadprirodzený svet, plný bohov, s nebom a peklom, s anjelmi, a podobnými mytologickými bytosťami s „pridanou hodnotou“.

Takže nie tá „bezbožnosť“ je poľutovaniahodná, ale naopak, ľutovať treba tých, ktorí k prirodzenému svetu pridávajú ešte čosi navyše, čosi neprirodzené, aj keď to nazývajú nadprirodzeným svetom.

Humanisti sú tí, ktorí vidia. A nedávajú si klapky na oči. Teisti (napríklad kresťania) naopak potrebujú k životu barličku (bielu palicu). Nazývajú ju viera.

Pozri článok Humanista a bezbožník. Ako som povedal, nie je to to isté. Ale teisti zvyknú humanistov osočovať, že sú bezbožníkmi.

Napríklad v bulletine Život Cirkvi, 46/2012, ročník 19, sa na strane 4 píše:

Benedikt XVI. počas generálnej audiencie o slove, človeku a viere

„Od čias osvietenstva sa kritika náboženstva stále stupňuje: dejiny sú poznačené aj existenciou ateistických systémov, či režimov, v ktorých bol Boh pokladaný len za projekciu ľudskej mysle, ilúziu a produkt spoločnosti, tak často oklamanej rozličnými pochabosťami. V minulom storočí nastúpil silný proces sekularizácie, učenie o absolútnej autonómii človeka, ktorý je mierou a tvorcom celej reality, avšak v konečnom dôsledku ukrátený o jeden dôležitý aspekt: totiž, že je stvorením na ‚obraz a podobu Boha‘. V našich časoch vystúpil ďalší fenomén, veľmi nebezpečný pre vieru: máme tu istú formu ateizmu, ktorú možno definovať ako ‚ateizmus praktický‘, – v ktorom sa nepopierajú pravdy viery alebo náboženské obrady, ale pokladajú sa za irelevantné pre každodenný život – teda ľudia žijú tak, akoby Boha nebolo (etsi Deus non daretur). Napokon však, tento spôsob života je ešte ničivejší, pretože privádza k nezáujmu voči viere a voči otázke o Bohu ako takej.“

Katolícky pohlavár vlastne hovorí, že spôsob života humanistov je ničivý, lebo nie je slepý, a nie je odkázaný na bielu palicu.

Archív:

Zo stránky Humanistických ateistov ČR
Zo stránky Humanistických ateistov ČR.
Život Cirkvi, 46/2012
Život Cirkvi, 46/2012.

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 21. 11. 2012.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.