Kategórie
Humanizmus

Humanizmus je prirodzený

List priateľovi.

Na svete je veľké množstvo rôznych náboženstiev. V Európe, i na Slovensku, prevláda kresťanstvo. Ale inde, v Ázii, napríklad v Saudskej Arábii, prevláda islam.

Ďalej početné náboženstvá sú: hinduizmus, budhizmus, šintoizmus, sikhizmus, bahaizmus, taoizmus a mnohé ďalšie. Pozri graf.

Náboženstvá vo svete v roku 2015

Údaje sú z roku 2015:

Kresťanstvo31,2 %
Islam24,1 %
nenáboženské svetonázory16 %
Hinduizmus15,1 %
Budhizmus6,9 %
Ľudové náboženstvá (Folk religions)5,7 %
Ďalšie náboženstvá0,5 %
sikhizmus0,3 %
Judaizmus0,2 %

Keď je toľko rôznych náboženstiev, a tie sa ešte vo vnútri svojho náboženstva delia na ďalšie smery, tak vyznávanie ktorej náboženskej viery bude to správne?

Napríklad v kresťanstve sú katolíci, evanjelici, pravoslávni… A katolíci sú tiež rozdelení na starokatolíkov a rímskokatolíkov. Sú i gréckokatolíci.

V islame sú napríklad suniti a šíiti.

A všetci svorne bránia svoju ideológiu ako tú najlepšiu pre ľudí.

Náboženstvá sú charakteristické tým, že sa odvolávajú na nadprirodzené sily, ktorým sa hovorí bohovia, alebo sa odvolávajú na akési vesmírne sily, s ktorými sú ľudia spirituálne spojení. Okrem bohov nájdeme v náboženstvách rôzne „duchovné bytosti“ ako sú napríklad anjeli.

Vždy to má nejakú „duchovnú“ povahu. A pri náboženskej viere v nesmrteľnosť sa po smrti i ľudia stávajú duchovnými bytosťami.

Na svete žilo kedysi veľké množstvo ľudí, a keby malo aspoň jedno náboženstvo pravdu o nesmrteľnosti, tak vesmír musí byť niekde obsadený obrovským množstvom pozostalých v podobe akýchsi duchov.

To je jeden vážny problém pre náboženstvá, že kde sú všetky tie duchovné bytosti. Kresťania toto miesto nazývajú nebom. Pobožní tvrdia, že po smrti sa to dozviem. Ale takýto argument sa nedá uznať. A oni to odkiaľ teraz vedia, keď ešte žijú?

Vraj sa bohovia niekomu ukážu, pobožní tomu úkazu hovoria zjavenie, čiže sa zjavia, buď nejako priamo alebo cez sprostredkovateľov, ako to spravil boh Mohamedovi, keď sprostredkovateľa vykonával archanjel Gabriel. Ale vraj Mohamed tomuto javu uveril, a tak vznikol islam. Mohamed už poznal predošlé existujúce náboženstvá, tak sa natíska otázka, prečo neuveril povedzme kresťanstvu? Je tak kresťanstvo falošné náboženstvo? Keď by bolo pravé náboženstvo kresťanstvo, musí byť falošný islam.

Kto o tom môže seriózne rozhodnúť? Pobožní sa bránia, že „ľudské srdce“. To je zjavný eufemizmus pre čosi v ľudskom myslení, zrejme nejaká citová zložka. Poviem na rovinu: iracionálna zložka. Podobne ako si pobožní ľudia myslia, že ľudské telo má dve zložky: hmotnú (telo) a duchovnú (dušu).

Výber, a celkovo spôsob voľby náboženstva je úplne neprirodzený.

Ak by tvoj otec bol evanjelik, a mama budhistka, tak čím by si bol ty? Mormónom? A prečo nie katolíkom?

Vari nevidí, že výber náboženskej viery nepodlieha racionálnym argumentom? Výber je veľmi iracionálny, emocionálny, dáva sa prednosť rodinným väzbám, alebo príslušnosti k národu. Ak sa narodíš v krajine, kde prevláda islam, s veľkou pravdepodobnosťou budeš i ty vyznávať moslimskú vieru.

Narodil si na povedzme na Slovensku, v evanjelickej rodine, a pokrstili ťa. Ako si rástol, zvykol si si na to, že kedysi tvoji rodičia rozhodli o tom, že budeš evanjelikom ako oni. A možno časom prehodnotíš svoj nábožensky postoj, a budeš konvertovať na inú náboženskú vieru. Napríklad na bahaizmus. Ja také konvertovanie chápem ako z kaluže do blata alebo z dažďa pod odkvap.

Náboženská dichotómia spočíva v tom, že podľa akého kľúča, akých pravidiel, sa dá rozumne rozhodnúť, ktorú náboženskú ideológiu je správne vyznávať.

Najlepšie sa zbavíš náboženskej dichotómie, keď si zvolíš nenábožensky spôsob života. Nebude ťa trápiť, či je správne byť katolíkom alebo moslimom. Bude ti jedno, že existujú ľudia, ktorí veria v mnohých bohov, t. j. polyteisti. Bude ti jedno, že existujú na svete ľudia, ktorí veria vo výlučnosť existencie jedného boha, t. j. monoteisti. Pretože ak budeš študovať históriu, budeš vedieť, že kedysi existovali ľudia, ktorí verili v boha Enkiho alebo Enlila. Kto ich dnes pozná? A kedysi mali na ľudí taký vplyv ako dnes má Ježiš Kristus. Kristus je ďalšia mytologická postava, obľúbená najmä u kresťanov, ktorí sú pomenovaní podľa neho.

Pri Kristovi je podozrivé aj to, že prečo sa pôvodným obyvateľom Ameriky neukázal skôr ako priplávali do Ameriky prví kresťania? Zaujímavé je, že ďalšia kresťanská duchovná bytosť, Panna Mária (matka toho Krista) sa na americkej pôde začala zjavovať až kresťanom. Nezjavila sa Inkom. Ani nemohla! Náboženstvá sú výtvorom ľudskej fantázie, a len od ľudí záleží, či sa dozvieme o nejakom „zjavení“. Inkovia pred naším objavením Ameriky nemali vedomosti o existencii kresťanstva, preto ich nemalo ako napadnúť ani zjavenie Panny Márie. Kto sa zoznámi s kresťanstvom, tomu je potom ľahké vidieť hocijaké kresťanské zjavenie.

V knihe Sumeri, ktorú napísal Helmut Uhlig, sa v kapitole Panteón Sumerov píše:

„Za naše vedomosti o slede generácií sumerských a akkadských bohov ďakujeme zoznamom bohov; prvý z nich vznikol okolo roku 2600 pred n. l. v Šuruppaku, na polceste medzi Urukom a Nippurom. Začína sa veľkými bohmi, ktorých poznáme z mnohých klinopisných dokumentov. Sú to An, Enlil, Inanna, Enki, Nanna a Utu. Tu sa už spomínajú ako zbožštení vládcovia aj Gilgameš a Lugalbanda, raní legendárni králi Uruku. Zato mená prabohov darmo hľadáme v týchto sumerských dokumentoch. Zjavujú sa až podstatne neskôr v starobabylonskom zozname neznámeho pôvodu, ktorý uvádza menom nielen oných pätnásť dvojíc prabohov, ale aj vskutku značne rozširuje neskorší panteón okolo boha nebies Ana.

Nikto doteraz nevedel prísť na koreň tomu, či tento zoznam má svoj pôvod v doteraz neobjavených starších prameňoch, alebo je produktom bohotvornej fantázie kňazov, prípadne autorov, ktorá si želala a aj stvorila k predimenzovaným chrámovým formám neskorej epochy aj obrovský zástup bohov.“

Najlepšie je z nejakého náboženstva „konvertovať“ na humanizmus. Humanizmus je etický nenáboženský svetonázor, bez nadprirodzených a mystických prvkov. Čiže je to prirodzený životný postoj k tomuto svetu. K tomuto svetu, ktorý je vedecky skúmateľný. O tomto svete si môžeš robiť závery, môžeš ho skúmať, podrobovať skúškam, overovať pravdivosť javov vo svete.

Žiješ tu a teraz, na tomto svete. O vlastnom svete pre narodením (doslovne pred spojením mužskej spermie a ženského vajíčka), ani o svete po smrti (v podobe existencie duchovnej bytosti v posmrtnom svete, v nadprirodzenom svete) nemôže nikto nič rozumné tvrdiť. Vo všetkých prípadoch pracuje dokonale len ľudská fantázia.

Pochábeľ ťa bude klamať, že v predošlom živote si bol kominárom (hocikým, čo ho v tej chvíli napadne), že sa dá prevteliť duša človeka z jedného tela do druhého, a majú na to odborný výraz, že reinkarnácia.

Ďalší pochábli ťa budú strašiť, že ak neuveríš v tú ich náboženskú ideológiu, že po smrti tvoja duša pôjde do pekla. Peklo je v ich predstavách nejaké miesto pre duchov (i duše mŕtvych ľudí), v ktorom sú duše naveky zatratené.

Zvolil som si humanizmus, lebo je čestnejšie k životu zaujať prirodzený postoj, ako utiekať sa kamsi do ilúzií, a oddávať sa fantazijným snom, že napriek ťažkému životu tu a teraz, sa raz budem mať ako duša kdesi v nebi dobre. Čo má byť potom, nechám na neskôr. Potom „budem riešiť“ to „po tom“, po smrti (ak vôbec taký dôvod vznikne).

emotikon

Teraz je potrebné vziať rozum do hrsti, a žiť.

Lebo aj keď si nejakí ľudia namýšľajú, že po smrti ich duša pôjde do neba, lebo po tom túžia už tu a teraz, nie je isté, či voľbou náboženstva dosiahli to, po čom túžia. Čo ak dosiahli presný opak? Čo ak je pravé náboženstvo islam? Tak sa samozrejme moslimovia dostanú do neba. Ale čo ostatní? Čo s kresťanmi, hinduistami…? Pomýlili sa vo svojom živote nesprávnym výberom náboženstva? Nuž, najrozumnejšie je netrápiť sa výbermi, že ktoré je najsprávnejšie náboženstvo, a všetky razom zahodiť, odmietnuť. Lebo len tento prvý krok je zo všetkých volieb najrozumnejší. Neznamená to hneď, že je nutné okamžite stať sa humanistom. Múdre je pozorovať svet, osvojovať si poznatky o svete, a postupne si utvárať svetonázor.

Humanizmus nemá dogmy, aké poznáme v náboženstvách. Vychádza z vedeckých poznatkov, a tie sa môžu meniť. Nové objavy korigujú staršie predstavy. Istotu má humanista hádam najmä v tom, že žije. Že žije jeden život, ten tu a teraz. Že existuje vesmír, ktorý postupne spoznávame. Že na svete je veľmi veľa živočíchov, a jedným z nich sú ľudia. Veda poskytuje humanistovi informácie o svete. Veda je užitočný nástroj. Ale netreba tohto pomocníka zneužívať. Občas sa stane, že i vedu niekto znásilní pre svoje náboženské účely, napríklad sa môžeš stretnúť s teóriou inteligentného dizajnu. Jeho zástancovia tvrdia, že inteligentný dizajn je vedecká teória a požadujú predefinovanie pohľadu vedy na nadprirodzené vysvetlenie skutočnosti.

Humanizmus je prirodzený svetonázor, je opozitum k náboženstvám s nadprirodzenými vysvetleniami o svete.

Mať osvojený prirodzený svetonázor je čestnejšie, pretože človek sa neklame mytológiou, ani mystikou. Mystika je prežívanie priameho kontaktu s nadzmyslovým svetom, napríklad s bohmi. Mytológia rovnako ako rozprávky nás môžu obohatiť o určité čaro, môžu v nás vyvolať nejaký zápal o vec, vzbudiť záujem o štúdium, ale nemajú priamo ovplyvňovať naše životné rozhodnutia.

Napríklad kedysi koncom 11. storočia boli ľudia oklamaní náboženskými dôvodmi na to, aby pre tie náboženské dôvody boli ochotní i umierať. Moslimovia obsadili Palestínu, t. j. u pobožných nazývaná Svätá zem, a rímsky pápež Urban 2. v roku 1095 na cirkevnom koncile vo francúzskom meste Clermont-Ferrand vyhlásil svätú vojnu proti moslimom. Tak z náboženských, ale hlavne z politických a ekonomických dôvodov, vznikli križiacke výpravy, pri ktorých zahynul veľký počet ľudí. Dokonca v roku 1212 zneužili kresťania na náboženské vojnové ciele i nevinné deti.

Na tomto smutnom príklade chcem ukázať, že náboženstvá môžu mať na nás i smrtiaci účinok.

Preto je dôležité mať sa na pozore pred rôznymi hlásateľmi náboženských „právd“, lebo keby ich nebezpečnosť bola malicherná, nedbal by som, a mávol by som rukou, ale história nás učí, že náboženské vojny priniesli veľké utrpenia ľuďom, nielen škody na majetkoch, ale i na zdraví a životoch.

Aj dnes žijú ľudia, ktorí pod náboženským rúškom broja do vojen. Americký prezident George Walker Bush sa často odvolával na kresťanského boha, keď vyzýval do vojny v Afganistane alebo v Iraku.

Bojuj za čestný svetonázor! Maj taký svetonázor, ktorý nespôsobí zabíjanie, vraždenie, znásilnenia, lúpeže, ktorý neubližuje druhým ľuďom. Maj taký svetonázor, s ktorým môžeš nielen pokojne bdieť, ale i spať.

A prečítaj si humanistické zásady.

Je medzinárodná (celosvetová) organizácia Humanists International, ktorej členmi sú mnohé organizácie a spolky z celého sveta.

Poznámka: Pri sčítaní ľudu v roku 2021 uviedlo na Slovensku, že takmer 1,3 milióna obyvateľov, čo predstavuje 23,8 %, uviedlo, že je bez náboženského vyznania.


Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 12. 8. 2012.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.