Kategórie
Humanizmus

A prečo nie Euroameričan?

O nerasizme a náboženskej neznášanlivosti.

V denníku Pravda je uverejnený článok Afroameričania vypískali Romneyho z 13. júla 2012.

Píše sa tam o Afroameričanoch, černochoch, farebných ľuďoch, nebelochovi…

Pokračoval som i v čítaní debaty pod článkom. Zaujal ma názor pisateľa s menom Monteroky (13. 7. 2012, 11.11 h).

„Prečo píšete Afroameričania po americkom vzore? U nás sú to černosi ako my sme belosi. Alebo sú v Amerike aj Euroameričania, Ázioameričania, Indoameričania…???

…prvého nebelošského prezidenta USA… Tak ste mali napísať: neeuroamerického prezidenta!“

Už pri čítaní článku som si pomyslel, prečo v prípade černochov hovoria o Afroameričanoch, ale v prípade belochov nehovoria o Euroameričanoch?

Čím sa odlišujú belosi od černochov, že černosi sa nazývajú Afroameričania, ale belochom nepovedia Euroameričania?

Keďže nielen mne to napadlo, ale z debaty pod článkom zisťujem, že si to všimol aj dakto iný (napr. Monteroky má odvahu verejne na to upozorniť), tak som si povedal, že o tomto slovnom nedostatku s pomenovaniami by sa malo viac hovoriť.

Istý čas mali anglickí obyvatelia v USA prezývku Yankee. Pôvodne bol názov yankee označenie pre obyvateľa Nového Anglicka.

Na Slovensku je zasa ťažké hovoriť o Cigánoch, keď máme rómsku menšinu.

Podobne sa so slovami manipuluje v prípade reči o režimoch. O tom minulom režime mnohí hovoria, že to bol komunistický režim. Ale o tom súčasnom už nedokážu hovoriť, že je to kapitalistický režim.

V politike sa niektorí ľudia o nejakej udalosti vyjadria, že išlo o revolúciu, kým iní túto udalosť nazývajú prevratom. Záleží na tom, na ktorej strane barikády ste.

Najotrasnejší zážitok som mal v čakárni u lekára. Na lavičke sedeli dve dámy, a ponosovali sa na súčasný kapitalistický režim. Tak nehovorili. Hovorili o demokracii. A jedna z nich zakončila:

„Ale za totality sme sa mali lepšie.“

Až mi tej pani bolo veľmi ľúto, ako súčasnej manipulačnej propagande podľahli. Namiesto slova socializmus povedala totalita. Ako keby podnikateľ o sebe povedal, že je buržuj.

Výrazmi ľudia čosi maskujú, zakrývajú, bránia si svoju ideológiu.

U černochov je to neblahá pamäť s otroctvom a segregáciou. Mnohí belosi sa zaslúžili svojou rasistickou rétorikou a nenávistným či pohŕdavým správaním voči černochom o to, že slovo černoch nabralo negatívny význam, a pre nich samých bolo lepšie pomenovať sa novým menom. Tak sa z černochov stali Afroameričania.

Z Cigánov sa stali Rómovia. Nečudujem sa im, že sa snažia presadiť vlastné pomenovanie pre seba. Aj zásluhou niektorých ľudí „bielej pleti“, ktorí k Cigánom zaujali podobný nenávistný postoj ako rasistickí belosi v USA k černochom, urýchlili zmenu používania názvu z Cigána na Róma.

Plne ich chápem, pretože keď zneuctite niekomu meno, najradšej by sa premenoval.

V náboženskej oblasti sa zasa takto zneužíva slovo veriaci.

Nejaký teista, povedzme kresťan, moslim, žid, o sebe povie, že je veriaci. Ak niekto nemá ten ich svetonázor, tak je pre nich neveriaci. A neveriaci je ateista.

Ale „veriaci“ dokáže tvrdiť aj toto:

„Aj ateisti musia veriť.“

Ak ateisti tiež veria ako veriaci, tak načo sú potom pomenovaní ako ateisti?

Tu sa zamieňa náboženská viera s bežnou formou viery. Veriaci, ako teisti (kresťan, moslim, žid…) sú náboženskí veriaci.

Ak povieme, že aj ateisti musia čomusi veriť, tak tuná slovo veriť neznamená náboženskú vieru, ale len obyčajnú formu viery. Viery takej každodennej. Veriť vo význame „byť presvedčený o pravdovravnosti niekoho, o pravdivosti niečoho, o spoľahlivosti“. Veriť ako dôverovať alebo dúfať.

Vyššie uvedenú vetu „aj ateisti musia veriť“ tak ľahšie pochopíme zámenou slov: „Aj ateisti musia dôverovať.“ Lebo bez dôvery medzi ľuďmi to naozaj nejde.

Zámenou slov som ľahko odhalil teistov, ktorí sa snažia ľudí presvedčiť o tom, že i ateisti sú náboženskí veriaci. Oni to takto jednoznačne netvrdia, ale snažia sa o to tým spôsobom, že chcú, aby sa na druhých nazeralo rovnako ako na nich. A nakoľko oni sú veriaci, chcú spoločnosť presvedčiť, že i neveriaci sú veriaci. Je to síce hlúposť, ale snažia sa ju presadiť v praxi.

Napríklad na stránke Školskej katechézy sa v učive pre 1. ročník stredných škôl a gymnáziá ponúka náboženská téma 2. OVEROVANIE CESTY. Presný odkaz k téme je v 12. bode v Čo namieta ateizmus?

Priemernému ateistovi v oblasti jeho viery bežne zlyháva zdravý rozum. Tie logické a racionálne postupy, ktoré bežne používa v iných oblastiach života, v oblasti jeho viery padajú – a to, čo by v inej oblasti pokladal za absurdné, v oblasti jeho viery sa mu javí ako ‚racionálne‘, pretože pevne verí v to, že samotná myšlienka Boha je a musí byť apriórne iracionálna, a preto čokoľvek, čo je v rozpore s Božou existenciou a náboženstvom, je tak apriórne ‚racionálne‘ a hotovo…“

Ďalej:

„Len číra a čistá VIERA (a to ešte majú tú drzosť sa nazývať ‚infideli‘, čiže ‚neveriaci‘!)…“

ATEISTA VERÍ V DOGMU NEEXISTENCIE BOHA! A preto skalopevne VERÍ, že akýkoľvek fakt, akákoľvek skúsenosť, ktorá je v rozpore s touto dogmou, s týmto základným vierovyznaním každého ateistu, musí byť nevyhnutne nesprávna, vymyslená, chorobná, alebo niečo podobné, pretože VERÍ, že nič, o čom VERÍ, že nemôže jestvovať, ani v realite skutočne nejestvuje. Ateista jednoducho VERÍ, že jeho tvrdenie ‚Boh nejestvuje‘ je absolútna pravda nadradená všetkému ostatnému a bodka.

„Skutočnosti, ktoré hlása ateizmus, jednoducho nemožno preukázať. Ako vieme, že Boh neexistuje? Faktom je, že ateizmus je viera, ktorá vyslovuje závery vymykajúce sa dostupným dôkazom,“ povedal Alister McGrath, vedec, Oxford.

Toto vtĺkajú katechéti malým žiakom do hláv. Bludy o ateizme. Dosiaľ neboli poskytnuté žiadne dôkazy o existencii akéhokoľvek boha!!!

Školská katechétka by mala najprv žiakom čítať z knihy Antológia moderného ateizmu, aby vedeli, čo je skutočný ateizmus.

Alebo na stránke Viera a filozofia v článku Nedostatok milostí, pochybnosti vo viere, ateizmus z 22. 3. 2012 sa písalo (predmetný článok už nie je na stránke):

„Ak mám byť úprimný, ja si z ateistického fanatizmu robím srandu, pretože ateistov nájdete na Slovensku asi len tak 0,1 %.

Ateistov je len veľmi úbohá a malá menšina nejakých úchylákov.

Veru málo tých ľudí, ktorí vyplnili pri sčítaní ľudu kolónku ‚bez vyznania‘ sú ateisti. To sa len z úradného hľadiska nehlásia k žiadnemu náboženstvu, ale v Boha veria.“

Aké primitívne predstavy o ateizme a ateistoch majú mnohí kresťania!!!

Ešte „presvedčivejšie“ sa snažia teisti o ateistoch hovoriť na stránke Got Questions Ministries v článku Čo je to ateizmus?

„Na to, aby bol človek ateistom treba také isté množstvo viery ako treba na to, aby bol niekto teistom.“

„Ateizmus nemôže byť potvrdený a Božia existencia musí byť prijatá vierou.“

Odporúčam prečítať si článok Keď logika zlyhá, v ktorej citujem názory Adama Romana.

„Ateizmus chápem ako svoj provizórny postoj, ktorý zastávam len preto, že mi nikto neposkytol dôvody veriť v čosi iné a len dovtedy, kým mi niekto môj názor nevyvráti,“ vyjadril sa Adam Roman.

Archív:

Školská katechéza – Čo namieta ateizmus?
Školská katechéza – Čo namieta ateizmus?
Viera a filozofia (komentár)
Viera a filozofia (komentár).
Got Questions Ministries – Čo je to ateizmus?
Got Questions Ministries – Čo je to ateizmus?

Autor: Ján Parada.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.