Najdôležitejšie na úvod: Nikdy, v žiadnom prípade, nedávajte platobnú kartu osobe, ktorú celkom dobre nepoznáte.
Mám zlú skúsenosť, a doplatil som na svoju lenivosť či dôverčivosť.
Som invalidný dôchodca. Mám ťažkosti s tým, že raz za čas musím umývať (upratovať) spoločné priestory v bytovke, kde bývam.
Chodila mi pomáhať s upratovaním jedna osoba. Stalo sa nechcené, nečakané. Raz prišla aj jej známa, a ja v plnej naivite, či z lenivosti, som jej dal platobnú kartu, aby mi išla čo-to nakúpiť.
Nákup by bol v poriadku, keby si tá jej známa neopísala údaje z platobnej karty. A zneužila moju platobnú kartu na osobný prospech. Doslova mi vybielila účet. Ostal som na mizine.
Súd prebehol úspešne, a bol som odškodnený. Lenže keď som bol na mizine, nemal na účte peniaze, tak som sa zadĺžil. A teraz kruto splácam dlh.
Našťastie, sú na svete dobrí ľudia, ktorí mi pomáhajú prekonať krízu.
Naučil som sa žiť veľmi skromne. Kým predtým som mal každý pracovný deň, od pondelka do piatka, denné menu, plný obed, tak teraz jem veľmi skromne.
Každý deň som si objednával obed z reštaurácie Ľudmila z Kalinova. Jeden obed stojí 6,50 €. Mesačne som platil okolo 120 €.
Teraz mi ostane z dôchodku 70 €.
A prežívam. Žijem.
Kúpim hrach, šošovicu, zemiaky, mrazenú zeleninu, bujón, a uvarím si 6 litrov hustej polievky.
Dá sa žiť aj veľmi skromne.
Na čom šetrím? Počítač zapínam len na nevyhnutný čas. Napríklad na napísanie tohto článku. Uverejním ho, a potom vypnem počítač. Večer vôbec nezapínam svetlo z izbe. Nepoužívam teplú vodu, len minimálne na osprchovanie. Riad umyjem v studenej vode.
za peniaze necestujem. Som dôchodca, a tak mám vlak „zadarmo“. Autobusy nevyužívam vôbec, aj keď aj tam mám 50% zľavu na cestovnom.
Mám doma tri mačičky. Také malé roztomilé mačiatka. Ale nech mi nikto nenahovára, nepresvedčuje ma, že ich nepotrebujem, že sú to zbytočné náklady.
Žijem sám. A mám okolo seba len tie tri mačičky. Sú súčasťou môjho života. Moja radosť, moje potešenie. Áno, som závislý na ich prítomnosti. Každá z nich má úplne iný charakter, iné správanie. Milka je veľmi prítulná. Rada sa mazná. Je veľmi pokojná. Mia je veľmi veľkú beťár, huncút. Je príliš živá. Rada skáče po nábytku. A keď odídem z bytu, tak čaká pri dverách, kým sa otvoria, a snaží sa utiecť. Dáva mi tak najavo, že túži po slobode. Lenže, myslím si, že vonku by dlho neprežila. Nevie, čo ju čaká. Tulku som zobral z ulice. Je plachá. Nedôveruje ľuďom. Musela prežiť čosi hrozné, že sa tak bojí ľudí. Museli jej ľudia na ulici ubližovať.
Mám sa vzdať mačiek len preto, lebo mám málo peňazí na živobytie?
To je otázka pre vás, ktorí čítate môj príbeh.
Môj názor: V útulku by sa mali horšie ako u mňa. Ostatne, útulky sú plné, mačiek je príliš mnoho.
A nakoniec je známy pojem felinoterapia. Mňa moje mačičky udržujú pri živote.
Čo som vám chcel povedať?
Aha, že napriek tomu, že mám málo peňazí na živobytie, mám stále chuť žiť. Nechcem sa stať bezdomovcom, prísť o moje milované mačičky. Ako bezdomovec nebudem potrebovať ani internet, a tak zanikne i táto doména Humanisti.sk. Očakávam, že bude v novom rúchu podľa predstáv nového vlastníka.
Napíšte mi, či má význam udržiavať túto doménu. Keď sa stanem bezdomovcom, bude to OK, že zanikne, ale kým sa dá, budem ju udržiavať pri „živote“.
Dobrí ľudia existujú, a som vám všetkým veľmi vďačný za podporu. Nebyť vás, už by som s tým všetkým skončil. Dobrí ľudia existujú. Vďaka ním žijem.
Odkazy:
Mačička Milka vo svojom mačacom zámočku
Moje šťastné mačičky v nešťastí
2 mačky a 6 malých mačiatok pri kŕmení
Autor: vlastník domény Humanisti.sk Ján Parada.