V jednej diskusii niekto povedal:
„Vedel si o tom, že ženský klitoris a mužský penis vznikajú počas vývoja embrya z rovnakého základu?“
Odpovedal som:
„Áno. A podobne aj mužské prsné bradavky sú pozostatkom spoločného embryonálneho vývoja.“
Práve takéto veci robia evolúciu fascinujúcou. Keď sa človek zamyslí nad reprodukciou a vývojom organizmov, začne si uvedomovať, koľko stôp minulosti si naše telá stále nesú.
Dokážem pochopiť napríklad kostrč ako pozostatok chvosta. No pri iných znakoch si často kladiem otázku, ako asi vyzerali naši dávni predkovia a akými vývojovými etapami prešli.
Vedci dnes predpokladajú, že veľmi dávni predkovia človeka mali chvost podobne ako mnohé iné cicavce. Chvost slúžil najmä na udržiavanie rovnováhy pri pohybe a šplhaní. Počas evolučného vývoja však postupne strácal svoj význam.
Predkovia človeka patrili medzi primáty a neskôr medzi tzv. ľudoopy, pri ktorých už k výraznému skracovaniu chvosta dochádzalo. Tento proces sa začal približne pred 20 až 25 miliónmi rokov, keď sa vyvíjali spoločné línie dnešných ľudoopov. Výsledkom tohto dlhého evolučného procesu je kostrč, ktorú má človek dodnes ako pozostatok niekdajšieho chvosta.
Zaujímavé pritom je, že ľudské embryo si počas skorého vývoja krátky chvost na určitý čas skutočne vytvára. Neskôr však väčšina týchto stavcov zanikne alebo sa spojí do kostrče. Aj to vedci považujú za jednu zo stôp našej evolučnej minulosti.
Prečo majú muži prsné bradavky? Ako k tomu došlo, že naši mužskí predkovia mali bradavky?
Mužské prsné bradavky nevznikli preto, že by ich muži v minulosti potrebovali na dojčenie. Sú dôsledkom spôsobu, akým sa vyvíja ľudské embryo.
Na úplnom začiatku embryonálneho vývoja totiž ešte nie je „rozhodnuté“, či sa narodí chlapec alebo dievča. Embryo sa určitý čas vyvíja podľa spoločného základného plánu. A práve v tomto období sa vytvárajú aj prsné bradavky.
Až neskôr začnú pôsobiť pohlavné hormóny, najmä testosterón, ktoré nasmerujú vývoj mužským smerom. V tom čase však už bradavky existujú. Preto zostávajú aj mužom, hoci u nich väčšinou nemajú biologickú funkciu ako u žien.
Z pohľadu evolúcie zároveň neexistoval silný dôvod, aby príroda mužské bradavky „odstránila“. Neprekážali prežitiu ani rozmnožovaniu, takže sa jednoducho zachovali ako súčasť spoločného vývojového plánu cicavcov.
Aj toto je pre mnohých ľudí fascinujúci príklad toho, ako evolúcia nefunguje ako dokonalý dizajn od nuly, ale skôr ako postupné upravovanie už existujúcich biologických štruktúr.
Čím viac človek premýšľa nad evolúciou, tým viac si uvedomuje, že naše telo je akousi živou kronikou minulosti. Niektoré znaky dnes už nepotrebujeme, no stále ich v sebe nosíme ako stopy dávnych vývojových etáp.
Možno práve preto je evolúcia pre mnohých ľudí taká fascinujúca. Nehovorí iba o minulosti živočíchov, ale aj o príbehu nás samotných.
Autor: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu.