Strach?

Kopírujem jeho názor:

„Žijeme dobu v ktorej kresťania zavelili: Všetci sme si rovní, no my kresťania sme rovnejší! Lebo iba MY sme Bohu milí. Iba nás a možno obrátených spasí v kráľovstve, ktoré nie je z tohto sveta.“

My, Milan Majerský, my Igor Matovič, my ostatní križiaci v parlamente, my budeme spasení.

Ale Fico nie. Hohoho. On nie je z nás. On je zlodej. On nie je kresťan. On je iba náš nástroj, dal nám do rúk Boh. A nikto nemôže predsa spochybňovať Božiu vôľu! Alebo?

To my presadzujeme božie zákony na Zemi. To nás poveril Ježiš cez Petra, ktorý je tou skalou, na ktorej stojíme, aby sme obrátili všetkých a všetko.

Aby sme obrátili bárs aj vesmír hore nohami, lebo tak to chce Boh a jeho syn a jeho duch.

„Byl strašný tento stát, když musel si se dívat, jak zakázali psát a zakázali spívat“ – čo to má preboha s kritikou kresťanov!? Spamätaj sa! – Spoločné to má úplne všetko. Nevidím rozdiel medzi komunistickou a kresťanskou totalitou. To len tak na okraj.

Dočkáme sa? Celkom určite.

Žijeme dobu v ktorej majú celé sociálne skupiny oprávnené obavy a strach – z križiackeho ťaženia kresťanov. Na Slovensku obsadili parlament a snažia sa podrobiť kresťanskej (ne)morálke celý pospolitý ľud.

Všetci tí, ktorí nezdieľajú vieru v Boha, alebo majú iného Boha, alebo dokonca toho istého, ale iných prorokov či synov či duchov, všetci tí majú z kresťanov strach. A nielen tí.

Patrím k nim. Ich vieru nezdieľam. V ich Boha, syna ani ducha neverím. A nedám sa silou ani politikou obrátiť na boží kresťanský obraz. Ako sa irečito hovorí v slovenských dolinách – ANI BOHOVI!

Strach je na to, aby sa prekonával. A preto píšem tieto riadky. Chcem vykričať do celého sveta, že pravdu neumlčia. Ateistov neobrátia. Hriešnych neodstránia. Ale kto som ja? Nikto(š). Aspoň sa z tej obavy vypíšem.

Pravda a ľudská dôstojnosť nie je len pre vyvolených. Morálka nám bola vštepená Stvoriteľom. Ten kto si ju uvedomuje, ten nepotrebuje žiadne desatoro. Žije podľa nej nie preto, že mu to prikázal nejaký farizejský biskup, alebo vraždiaci prezident, ale preto, lebo je jeho prirodzenosťou.

Thomas Jefferson – tretí prezident USA, autor Deklarácie nezávislosti: „Postavil som na prísahu pred Božím oltárom večné nepriateľstvo voči každej forme tyranie nad ľudskou mysľou.“

A kresťanstvo tyraniou nad ľudskou mysľou je. A je zo dňa na deň radikálnejšie. Nie ono. To kresťanstvo. Ale oni. Ľudia.

Viem, niekto povie, pozri sa do USA aká je tam situácia, keď tu uvádzaš Jeffersona a má pravdu.

V USA toto novodobé križiacke ťaženie proti slobode, univerzálnej morálke a pravde začalo už v 60. rokoch minulého storočia.

Odtiaľ sa rozšírilo do celého sveta vrátane našich kresťanov, ktorí tak úpenlivo smútia za ich elitným propagandistom a nenávistným bojovníkom voči všetkému nekresťanskému Ch. Kirkom.

Dokonca za neho slúžia zádušné, či aké to majú omše. Za fašistu. Za rasistu. Za mizogýna. Za homofóba. Za antisemitu. Za zlého človeka.