Vlk sa prenikavo zahľadel na psa a spýtal sa:
„Bratanec, čo si myslíš o ľuďoch?“
Pes sklopil zrak. Jeho hlas znel ticho, vyčerpane:
„Keď chcú niekoho ponížiť… nazvú ho psom.“
Vlk prekvapene nadvihol obočie:
„Ublížil si ich deťom?“
„Nikdy,“ povedal pes.
„Zradil si ich?“
„Nie, nikdy.“
„Strážil si ich, chránil si ich predo mnou noc za nocou?“
„Áno, vždy.“
Vlk sa trpko uškrnul:
„A povedz mi… ako volajú tých, ktorých obdivujú? Odvážnych, múdrych, slobodných?“
Pes si hlboko vzdychol:
„Hovoria im… vlci.“
Nastalo ticho. Vlk napokon s jemným úsmevom pokrútil hlavou:
„Nehovorili sme ti od začiatku, aby si bol jedným z nás? Ja som im ničil stáda, strašil ich deti, spôsoboval im starosti…
A predsa, keď chcú niekoho vyzdvihnúť, prirovnávajú ho ku mne?“
Priblížil sa k psovi a tichým šepotom dodal:
„Zapamätaj si, bratanec: ľudia si ctia toho, kto ich utláča, a pohŕdajú tými, kto im slúži verne. Ani ja tomu nerozumiem, ale takí už sú ľudia.“
Z FB prevzal: Ján Parada.