Rozhovor s unitariánom Martinom Oskoripom.
Martin Oskorip: Ak vychádzame z náboženského hľadiska, ide o teologický smer, ktorého hlavným znakom je viera v jedinú a nedeliteľnú podstatu Boha. Pokiaľ sa ale pozrieme na západné smerovanie unitárstva, veľmi ľahko ho môžeme definovať ako slobodné spoločenstvo, ktoré sa zaoberá témami ako vznik sveta, života, Boha a podobne. Unitárstvo to súhrnne nazýva „to, čo nás presahuje“. Keďže je vo svojom obsahu liberálne, kladie veľký dôraz na individuálne hľadanie pravdy. To znamená, že v unitárstve neexistuje žiadne povinné krédo alebo dogmy, ktorým musia unitariáni či unitariánky striktne veriť. Je racionalistické. Hlása, že viera by nemala byť v rozpore s vedou a logikou. Je tolerantné. Rešpektuje iné náboženstvá a často hľadá múdrosť aj v nenáboženských textoch či filozofii. Mnohé unitariánske spoločenstvá v súčasnosti sú otvorené ateistom a agnostikom. Je to preto, lebo sa zameriavajú skôr na etiku, sociálnu spravodlivosť, či rozvoj ľudského potenciálu a prísne náboženské rituály úplne vynechávajú.
Myšlienkovo ako keby unitárstvo vycúvalo z tlačenice rôznych náboženských, filozofických či myšlienkových konceptov. Paradoxom je, že svoju esenciu osobnej spirituality vôbec nestratilo.
Ján Parada: Je to náboženstvo?
Martin Oskorip: V dnešnej dobe to nie je úplne jednoznačné. Na základe historických faktov sa unitárstvo primárne klasifikuje ako náboženstvo, aj keď funguje úplne inak ako cirkvi, ktoré bežne poznáme. V ostatnom čase sa o unitárstve častejšie hovorí ako o duchovnom hnutí, či slobodnom spoločenstve, ako som spomenul vyššie.
Ak náboženstvo definujeme ako „systém viery v nadprirodzenú bytosť“, mnohí moderní unitariáni by sa do tejto definície nezmestili. Ak ho však definujeme ako „spoločenstvo ľudí, ktorí majú spoločné hodnoty a hľadajúcich duchovný rozmer života“, potom je unitárstvo jedným z najslobodnejších náboženstiev na svete.
Ján Parada: Čo pomáha človeku, ktorý je unitarián?
Martin Oskorip: Byť unitariánom alebo unitariánkou pomáha človeku najmä v rovine vnútorného pokoja, intelektuálnej slobody a komunity. Preto pomoc, ktorú človeku poskytuje, je skôr psychologická a etická než rituálna. Mnoho ľudí cíti rozpor medzi modernou vedou a tradičným náboženstvom. Unitárstvo tento konflikt odstraňuje. Môžeš veriť v evolúciu a zároveň hľadať duchovný zmysel. Nesústreďuje sa na hriech, ale na osobný rast. Človek nie je vnímaný ako „zlý od podstaty“, ale ako bytosť s potenciálom konať dobro. Namiesto sústredenia sa na to, čo bude po smrti, unitárstvo pomáha človeku sústrediť sa na to, ako urobiť svet lepším dnes. To dáva životu človeka okamžitý zmysel a pocit užitočnosti (napríklad cez dobrovoľníctvo alebo ekologický aktivizmus). Tak napríklad: Ak si unitarián a prechádzaš ťažkým obdobím, komunita ťa nebude nútiť modliť sa k entite, v ktorú možno neveríš. Skôr ti ponúkne meditáciu, rozhovor s mentorom, ktorý rešpektuje tvoj svetonázor, alebo ti pomôže nájsť silu vo tvojom vlastnom presvedčení.
Ján Parada: Usilujete sa o registráciu náboženskej organizácie na Slovensku?
Martin Oskorip: V súčasnej dobe neuvažujeme o registrácii spoločenstva ako náboženskej organizácie. Bez ohľadu na to, ako je legislatíva v Slovenskej republike nastavená, je pre nás v prvom rade dôležité ľudí spájať cez ich osobnú iniciatívu a podporu. Veríme, že vytvorenie spoločenstva na slobodnom základe nemusí mať nutne známku náboženskej skupiny.
Ján Parada: Novoapoštolská cirkev… Na Slovensku má len 73 členov podľa sčítania.
Martin Oskorip: Ľudia tradičné cirkvi postupne opúšťajú. Myslíme si, že ide o prirodzený vývoj najmä v európskych krajinách a Severnej Amerike. Tento trend je zjavný. Spoločnosť však o svoje duchovné hodnoty nechce prísť. Ale aj tu platí staré známe… vývoj nezastavíš.
Ján Parada: Ako oslovujete potenciálnych členov?
Martin Oskorip: Organizujeme široké spektrum rôznych diskusií, spoločných stretnutí či meditácií. Voľne povedané, rozprávame sa s ľuďmi o živote, jeho hodnotách. Angažujeme sa v spoločenských aj ekologických aktivitách, vytvárame priestor pre diskusiu. Našou snahou nie je ľudí presviedčať. Veríme, že spoločné väzby znamenajú neraz viac ako tlak zhora.
Ján Parada: Aká je vaša tolerancia k ľuďom bez náboženského vyznania?
Martin Oskorip: Maximálna. Unitárstvo je v skutočnosti jedno z mála „náboženských“ skupín, kde sa človek bez viery v Boha nemusí cítiť ako cudzinec alebo niekto, koho treba „napraviť“. V moderných unitariánskych spoločenstvách tvoria ateisti a agnostici významnú časť členov. Nikto od teba nebude vyžadovať vyznanie viery pri vstupe. Môžeš byť členom, podieľať sa na živote komunity a pritom otvorene hovoriť, že v žiadneho boha neveríš. Pre unitariánov je dôležitejšie to, ako sa správaš k ľuďom a k planéte, než to, čomu veríš vo svojej hlave. Ak máš unitariánske etické hodnoty (spravodlivosť, súcit, sloboda), si pre nich „jeden z nich“, bez ohľadu na tvoj postoj k nadprirodzenu. Aj preto sa mnohí unitariáni identifikujú ako náboženskí humanisti. Veria, že morálka a zmysel života pochádzajú z ľudskej skúsenosti a rozumu, nie z božského zjavenia. Tento prístup je takmer totožný so sekulárnym humanizmom, ktorý vyznávajú mnohí ľudia bez náboženského vyznania.
Ján Parada: Na svete je mnoho organizácií…
Martin Oskorip: Ako som už spomenul v úvode rozhovoru. Unitárstvo môžeme pokojne definovať ako duchovné hnutie, či slobodné spoločenstvo. Jeden z kľúčových pilierov unitárstva (často spomínaný ako štvrtý princíp) je „slobodné a zodpovedné hľadanie pravdy a zmyslu“. To znamená, že spoločenstvo vám nedáva hotové odpovede, ale poskytuje bezpečný priestor a nástroje (rozum, vedu, intuíciu), aby ste si tie odpovede našli sami.
Ján Parada: Čo osobne dáva človeku unitárstvo?
Martin Oskorip: Tradičné náboženstvá ponúkajú „hotové odpovede“. Unitárstvo ti dáva niečo iné – odvahu žiť s otázkami. Človek sa naučí, že je v poriadku nevedieť, čo presne bolo na začiatku vesmíru alebo čo bude po smrti. Učí ťa nevidieť svet cez prizmy „my (tí dobrí/veriaci)“ a „oni (tí zlí/neveriaci)“. Je to predovšetkým pre väčšiu mieru empatie voči iným kultúram a názorom. Čiže unitárstvo nesľubuje „nebo“ za odmenu, ale ťa motivuje hľadať zmysel v prítomnom okamihu. Človeku to dáva silný pocit užitočnosti. Zistíš, že tvoj život má hodnotu preto, čo robíš pre druhých a ako formuješ svoj charakter, nie preto, koľko modlitieb odriekaš. No, a potom je to ešte komunita. Pocit, že človek niekam patrí, je súčasťou celku.
Prečo som sa rozhodol stať unitariánom?
Po vystúpení z rímskokatolíckej cirkvi som sa dlho hľadal. Okúsil som viacero duchovných smerov, spoznal mnoho zaujímavých ľudí, no neustále som mal akési pochybnosti. Unitárstvo mi ukázalo, že mať pochybnosti je úplne normálne. Princíp fungovania českej unitariánskej komunity ma presvedčil o správnosti svojho rozhodnutia. Cítim sa tam komfortne a radujem sa zo života.
Čo ma oslovilo na unitárstve?
Predovšetkým to, že aj keď je definované ako náboženstvo, funguje ako jeho presný opak. Je otvorené, slobodné, fungujúce na morálno-etických princípoch, ktoré oslovia hádam každého človeka, ktorý či už pracuje na sebe, alebo chce niečo priniesť spoločnosti.
Ján Parada: Prečo práve unitárstvo?
Martin Oskorip: Pretože je úplne jedno, kto z nás čomu verí alebo neverí. Dôležité je to, ako sa k sebe správame a akú spoločnosť budujeme a v akej chceme žiť. A tento smer v tomto má úplne jasno.
Zhováral sa: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu.