Antisemitizmus je chybný výraz

Pozor na rozdiel medzi slovami „Žid“ a „žid“.

Výraz antisemitizmus je nesprávne používaný v súvislosti len s jedným etnikom Židmi alebo jednou náboženskou skupinou – židmi. Ide síce o zvyk, ale je to chybný zvyk. Uvedomujem si, že ľudia sa ťažko zbavujú zlozvykov, ale ak budú vytrvalí, tak nakoniec tento pojem zanikne, ak sa nebude používať. Výraz „Semiti“ je odvodený od vlastného mena Sem zo židovsko-kresťanskej literatúry (biblie). V biblii sa píše:

„Noemovi synovia, ktorí vyšli z korába, boli Sem, Cham a Jafet.“ (Gn, 9, 18)

Čiže sa vychádza z mytológie. Poznáte chamitov a jafetov? Nie!!!

Výraz „Semiti“ bol účelovo vytvorený pre označenie jazykových a etnických skupín, ktoré sa nachádzali na Arabskom polostrove, v Prednej Ázii alebo v juhozápadnej Ázii. Semiti sa rozdeľujú na východnú a západnú vetvu. K východným Semitom patria Akkadi, Babylončania alebo Asýrčania. K západným Semitom patria napríklad Hebrejci, Izraeliti, Aksumovia, Aramejci, Arabi, a zo súčasných napríklad Amharovia v Afrike.

Čiže ak by bol niekto antisemita, tak by to znamenalo, že je aj napríklad proti Arabom. Na Wikipédii je síce vysvetlenie, že pojmom antisemitizmus sa dnes „neoznačuje nepriateľstvo voči semitským národom všeobecne (kam patria aj Arabi), ale len voči Židom“.

Prečo práve nepriateľstvo? A čo oprávnená kritika? To predsa nie je nepriateľstvo. Ak niekto kritizuje Židov, tak nie je antisemita. A ak niekto kritizuje judaizmus, tak tiež nie je antisemita.

Ak budem kritizovať Slovákov, tak budem antislovák (antislovan)?

Judaizmus je židovské náboženstvo. Kresťanstvo tým, že do svojho náboženstva prevzalo judaizmus v podobe Starého zákona vo svojej biblii, tak je pokračovaním judaizmu (židovstva). V kresťanskej biblii sú Starý a Nový zákon ako spojené nádoby. Prvý a druhý diel. Nový zákon nadväzuje na Starý zákon. A to, čo je súčasťou Starého zákona, napríklad Genezis alebo Exodus, je aj súčasťou judaizmu.

Odporúčam namiesto používania slova antisemita používať výrazy antižid a antijudaista.

Ak niekto nenávidí Židov ako rasu, národ alebo etnikum, tak je antižid.

Ak niekto nenávidí judaizmus (židovstvo), čiže židovské náboženstvo, tak je antijudaista alebo protižidovský, antižid.

Nie som ani antižid, ani antijudaista. Ale ako humanista mám iný svetonázor než kresťania alebo židia: humanistický. Čiže ak sa vyjadrujem k iným svetonázorom alebo ideológiám, tak môžem použiť kritiku. To, že niekto kritizuje nejaké náboženstvo, ešte neznamená, že má niečo proti nositeľom toho ktorého náboženstva. Kritizuje sa predsa to, čo je zlé, alebo sa to považuje za nepravdivé, pochybné alebo nedôveryhodné.

Napríklad budete kritizovať kresťanstvo ako ideológiu. Ale to neznamená hneď, že ste antikresťan. Rovnako tak môžete kritizovať islam, a nebude to znamenať, že ste antiislamista alebo antimoslim. Ak budete kritizovať judaizmus, nebudete hneď antijudaistom, ale ani antisemitom. Ak budete kritizovať humanizmus, nebudete antihumanistom. Antihumanistom budete vtedy, ak budete nenávidieť humanistov ako ľudí.

Nejasnosť vzniká aj tým, že poznáme dva pojmy: Žid so začínajúcim veľkým písmenom a žid písaný s malým písmenom ž.

Žid s veľkým počiatočným písmenom je príslušník národa. Ale žid s malým počiatočným písmenom je vyznávať náboženstva judaizmus. Pre pochopenie môže nastať takáto kombinácia: Slovák, ktorý sa stane vyznávačom judaizmu, bude žid. Ak by ten Slovák konvertoval na kresťanstvo, bude kresťan. čiže slová žid, kresťan alebo moslim označujú príslušnosť k nejakému náboženstvu. Naopak, môže byť nejaký Žid, ktorý nevyznáva judaizmus, čiže nie je žid. Je napríklad humanista, voľnomyšlienkar, kresťan, budhista alebo moslim.

Krátky slovník slovenského jazyka vysvetľuje, že Žid je príslušník (starovekého) izraelského národa. A žid je izraelita.

Židia, Hebrejci a Izraeliti, a máme tu ďalšie príbuzné pojmy, ktoré vás môžu zmiasť.

Hebrej – Žid, starozákonný Hebrej; hebrejstvo – židovstvo, hebrejčina – starožidovský, hebrejský jazyk (dnes mŕtvy); pozri Slovník slovenského jazyka. Hebrej je príslušník starovekého semitského národa žijúceho na území starej Palestíny, neskôr podrobeného príbuznými kmeňmi Izraelitov, ktorí si osvojili jeho písmo a reč, hebrejčinu.

Izraelita (vo vetách s malým počiatočným písmenom i) – žid, vyznavač židovského náboženstva (podľa mena Izrael, ktoré dostal starozákonný patriarcha Jakub (Jákob) po zápase s anjelom meno Izrael, alebo podľa štátu Izrael); pozri Slovník slovenského jazyka.

---

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 15. 2. 2014.