Kategórie
Humanizmus

Kto je humanista?

O nás.

Humanists International (logo)
Medzinárodní humanisti (Humanists International).

Stručná definícia humanizmu podľa medzinárodnej organizácie Humanists International znie:

„Humanizmus je demokratický a etický svetonázor, ktorého vyznaním je zásada, že ľudské bytosti majú právo a zodpovednosť utvárať si svoj vlastný život a dávať mu zmysel, usiluje sa o formovanie humánnejšej spoločnosti na základe etiky budovanej na ľudských a iných prirodzených hodnotách, v duchu rozumu a slobody skúmania, prostredníctvom ľudských schopností. Tento svetonázor nie je teistický a neprijíma pohľad, ktorý vidí v skutočnosti nadprirodzenosť.“

Svetonázor humanistu je neteistický. Čiže ide o nenáboženský svetonázor.

V Humanistickom manifeste z roku 2000 sa píše:

„Humanizmus je etický, vedecký a filozofický svetonázor, ktorý zmenil svet.“

Pokiaľ ide o pochopenie etiky humanistu, odporúčame prečítať knihu Zakázané ovocie – Etika humanizmu, ktorú napísal Paul Kurtz, a do slovenčiny ju preložil Rastislav Škoda.

Keď hovoríme o vedeckosti, máme na mysli celkový kladný pohľad na vedu ako pokrokovú súčasť humanistického svetonázoru.

Napríklad humanista si uvedomuje dlhodobý vývoj živých organizmov na Zemi tak, ako ho opisuje evolúcia.

Dôkazy podporujúce biologickú evolúciu sú pre humanistu veľmi presvedčivé.

Na rozdiel od teistických svetonázorov, akými sú napríklad judaizmus, kresťanstvo alebo islam, je humanizmus prirodzeným svetonázorom. Čiže humanista neuznáva javy, ktoré sa nazývajú nadprirodzenými.

Humanista vychádza z veľmi jednoduchej myšlienky: Človek nepotrebuje nadprirodzené javy vôbec na nič. Nepotrebuje ich na vysvetlenie žiadneho prírodného javu, na dosahovanie žiadnych cieľov, ani na podporu morálky. (Pozri úvod v knihe Antológia moderného ateizmu.)

Teistické svetonázory sa odvolávajú na čosi „nadprirodzené“ ako sú nadprirodzené bytosti, bohovia, duchovia, anjeli, ale aj na zázraky a život po smrti.

Zázrak je podľa náboženských predstáv jav spôsobený nadprirodzeným zásahom kdekoľvek vo vesmíre, čiže ide o jav, ktorý je v rozpore s opisom prírodných javov pomocou vedeckých poznatkov, napríklad fyzikálnych zákonov.

Medzi zázraky patria i modlitby k duchovným bytostiam za účelom získania akejsi výhody a zjavenia rôznych duchovných bytostí v prirodzenom svete. Napríklad duchovná bytosť Panna Mária sa akože zjavuje kresťanom v rôznom čase na rôznych miestach. Zaujímavý je pritom fakt, že sa nevedela „zjaviť“ na americkom kontinente pred objavením Ameriky Európanmi.

Jednoducho, duchovné bytosti z kresťanského prostredia sa „dokážu“ zjavovať len tam, kde sú kresťania.

Kým teisti rozlišujú najmenej dva svety, nadprirodzený a prirodzený, humanisti si vystačia s jedným svetom, s prirodzeným.

V nadprirodzenom svete sú napríklad nebo a peklo.

Humanisti uznávajú len prirodzený svet, a poznatky o tomto svete, o celom vesmíre, prijímajú z vedeckých disciplín.

Teisti tvrdia, že človek sa skladá z dvoch častí: z tela a z ducha.

Humanisti tvrdia, že len „z tela“. Psychika, myslenie, vedomie sú súčasťou „tela“.

Humanisti chápu slovo „duch“ ako schopnosť spoznávať, rozlišovať a konať s ohľadom na vzdialenejšiu budúcnosť. V tomto zmysle je slovo duch použité i v základnej definícii humanizmu:

„…v duchu rozumu a slobody skúmania, prostredníctvom ľudských schopností…“

Slovo „telo“ je pre humanistu veľmi obrazný opis. Správne by sa musel teista vyjadriť, že človek sa skladá z hmoty a z ducha. A na to by mu humanista odvetil, že len z hmoty. Rovnako ako celý vesmír. A hmotu ako takú skúma fyzika, alebo i biológia, a ďalšie vedecké odbory.

Z politického pohľadu môže mať humanista akýkoľvek politický názor, ak jeho názor na politiku nebude v rozpore s humanistickými zásadami, ani v rozpore s definíciou humanizmu podľa medzinárodnej organizácie Humanists International (Medzinárodní humanisti):

„Humanizmus je demokratický a etický svetonázor…“

Humanista podporuje sekularizáciu štátu, tak ako je to uvedené v Ústave Slovenskej republiky:

„PRVÁ HLAVA
Prvý oddiel
Základné ustanovenia
Čl. 1
(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“

Zároveň je humanista i za laicizáciu v tom zmysle, že sa snaží znížiť vplyv cirkví a náboženských organizácií (ich náboženstiev) na občanov.

Humanisti chcú pomáhať občanom, aby si mohli sami slobodne zvoliť svoj vlastný svetonázor.


Pripravil: Ján Parada.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.