Budúcnosť poľnohospodárstva sa nerozhoduje v luxusných hoteloch, ale na poli.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) upozornila, že slovenské pôdohospodárstvo musí stáť na poctivej práci, nie na dotáciách pre špekulantov. Poslanec Alojz Hlina skritizoval vysokú koncentráciu pôdy, majetku a moci v rukách úzkej skupiny ľudí a zároveň upozornil, že sektor čakajú náročné roky.
Tímlíder SaS pre pôdohospodárstvo Alojz Hlina na úvod skritizoval sľuby ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča o boji proti stropovaniu poľnohospodárskych platieb. Minister podľa neho pred rokom deklaroval, že bude proti tomuto opatreniu bojovať, napokon ho však podporil.
„V Luxemburgu poctivo zdvihol ručičku. Potom sa chválil v lietadle, že niečo vyrokoval – v zátvorkách. Nuž, nevieme, čo v tých zátvorkách bude. Mám pocit, že premiéri majú na svojej úrovni veľa inej agendy, než zachraňovať oligarchický systém slovenského pôdohospodárstva,“ povedal Alojz Hlina.
Zároveň zdôraznil, že samotné stropovanie platieb nemusí byť pre slovenské poľnohospodárstvo negatívnou správou. Dôležité bude nájsť správnu hranicu, ktorá zabráni neprimeranej koncentrácii podpory a zároveň nepoškodí poctivých hospodárov.
Práve koncentrácia pôdy, majetku a moci v rukách úzkej skupiny ľudí je podľa Alojza Hlinu jedným z najväčších problémov slovenského poľnohospodárstva. Tento stav považuje za dlhodobo neudržateľný.
„Budúcnosť slovenského poľnohospodárstva sa rozhodne na poli a v maštali. Nie v luxusnom vládnom hoteli v luxusnej štvrti. A už vôbec nie vtedy, keď sa po poliach pohybujú špekulanti, ktorí nerozoznajú kravu od jalovice, ale sú enormne úspešní v tom, ako čerpajú eurofondy určené pre tento sektor. Budúcnosť slovenského pôdohospodárstva je v tvrdej a poctivej práci svedomitých, čestných a pracovitých ľudí. Žiadny unikátny vynález za tým netreba hľadať,“ uviedol Alojz Hlina.
Na problém zneužívania európskych peňazí nadviazal aj upozornením, že podpory pre poľnohospodárstvo bude v budúcnosti menej. Dôvodom nie je len meniaca sa situácia v Európskej únii, ale aj prípady zneužívania dotácií v jednotlivých členských štátoch.
„Nečudujme sa daňovým poplatníkom v Nemecku či Francúzsku, že sa pýtajú, prečo ide do tohto sektora toľko peňazí, keď sa následne dozvedajú, čo sa s nimi deje. Príkladom je aj Slovensko a jeho haciendy. To, že bude peňazí menej, súvisí aj s tým, že niekto nezvládol zabezpečiť, aby sa peniaze, ktoré dostal, rozdeľovali čestne a poctivo. Aj za toto si musíme priznať svoj diel zodpovednosti,“ zdôraznil tímlíder.
Slovenské aj európske poľnohospodárstvo tak podľa SaS čaká náročné obdobie. Kombinácia nižších dotácií, obchodnej dohody s krajinami Mercosuru a situácie na Ukrajine môže vytvoriť ďalší tlak na domácich producentov. Krízu však vníma aj ako príležitosť na zmenu fungovania celého sektora.
„Svojím spôsobom je kríza nebezpečná príležitosť. Ale nebuďme smutní. V ťažkých časoch prežijú tí, ktorí sa neboja roboty. A to je skutočná budúcnosť slovenského poľnohospodárstva. To, že sa na Slovensku stalo poľnohospodárstvo Eldorádom pre špekulantov, bola len epizóda. Toto pominie. Ľudia, ktorí poctivo pracujú, sa nemusia báť ani ťažkých časov,“ uzavrel Alojz Hlina.
Tlačovú besedu nájdete na Facebooku.
Autorka: Jana Matiašová, komunikačné oddelenie SaS.