Žijem sám. Nebyť veľmi dobrých ľudí, ktorí mi pomáhajú v núdzi, asi by som už nežil.
Samota ubíja. Mám vážne psychiatrické ťažkosti. Nebezpečné pre moje zdravie. Na um mi prichádzajú veľmi zlé myšlienky. V noci sa prebudím zo zlého sna, a už nemôžem zaspať. Teraz je 2.45 h, keď som začal opisovať tieto svoje pocity. Spravil som si kávu a sadol k počítaču. Ťukám do klávesnice. Viem, že internet je droga. Ale nebyť toho, že mám prístup k internetu, tak by som asi zošalel. Dávnejšie sa mi pokazil počítač, ktorý som používal veľmi dlho. Bol som nejaký čas bez počítača. Prechádzal som ťažkým obdobím. Riešil som to tak, že väčšinu dňa som ležal v posteli.
Našťastie sa mi ozval unitár Martin, ktorý mi kúpil úplne nový počítač. Doslova mi podal pomocnú ruku. S počítačom mi priniesol aj veľké množstvo potravín. Také, ktoré sa dajú dlhodobo používať. Škatuľu s jablkami ani nestíham jesť. Za bežných okolností by som si v obchode jablká nekúpil. Veľmi mi nechutia. A mám triašku, menšiu depresiu z takej malichernosti, ako olúpať jablká. Ale aspoň nehladujem.
Moju životnú krízu mi pomáhajú prekonávať aj mnohí ďalší dobrí ľudia. Nechcem ich menovať, pretože mi pomáhajú nezištne. Nedá mi však nespomenúť môjho bývalého kolegu z práce Mariána K.
Požičal mi peniaze. Dohodli sme sa, že mu ich vrátim, keď dostanem dôchodok. Poslal som mu peniaze, ale platba sa mi vrátila. Nevedel som, čo sa deje. Neodpovedal mi ani na správu cez Messenger.
Preto som si otvoril jeho profil na Facebooku. A tam ma čakal šok! Našiel som už len stručnú správu, že Marián zomrel.
Už mu nikdy nevrátim dlh tak, ako sme sa dohodli. Mal len 62 rokov.
Dobrí ľudia niekedy odchádzajú priskoro. Mám len 59 rokov, ale cítim sa tak mizerne, akoby som mal vyše deväťdesiat. Ani sám neviem, ako dlho ešte budem vládať. Napriek tomu sa snažím pokračovať. Ako sa len dá.
Veľkou útechou je to, že mám doma tri mačičky. Milku, Miu a Tulku. Tie rýchlo vycítia, keď sa cítim veľmi zle. Je aj taký odborný výraz: Felinoterapia. Liečba mačkou. Chcem sa touto cestou poďakovať Kataríne K. z Humenného a Zuzane S. za nákup veľkého množstva granúl a rôznych maškŕt pre moje milované mačičky. Pani Zuzana žije až v Nemecku.
Nedávno mi zomrela susedka Viera. Pôvodne som býval v Humennom, ale presťahoval som sa do Medzilaboriec. S Vierou sme si rozumeli od samého začiatku. Tiež mala ťažký život. Mala len invalidný dôchodok ohodnotený na 40 percent. Dostávala okolo 200 eur mesačne. Z toho zaplatila nájomné, elektrinu a za plyn spolu 150 eur. A zo zvyšku mala vyžiť. Viete si to predstaviť?
Mali sme taký každodenný rituál. Keď som ráno vstal, išiel som k nej do bytu vypiť rannú kávu. Tak to muselo byť, pretože sa stále prebúdzam úplne stuhnutý. Po zobudení mám dojem, ako keby som nemal v tele krv, ale tekutý betón. Ruky ťažkopádne. Horko-ťažko sa mi darilo ráno pripraviť kávu. Inak, veľa času som trávil práve s Vierou. Buď v jej byte, alebo ona prišla ku mne na návštevu. Keď sa nudila. Teraz naopak, ja sa veľmi nudím. Nahrádzam si nudu venovaním svojím mačičkám alebo len tak surfujem po internete. A ešte tie otravné povinné prechádzky. Vymyslel som si spôsob ako nahradiť prechádzky, a to tak, že idem aspoň dvakrát do mesta na nákup. To je taká moja malá finta ako sa prinútiť ísť na prechádzky.
Až potom, ako som u susedky Viery vypil kávu, som išiel zobrať lieky. A tých liekov užívam hodne. Na psychiku: Lyxit 12,5 mg. Neurol 1,0 mg. Chlorprothixen 50. Meriam si pravidelne zdravotný stav. Mám diabetes mellitus 2. typu. Čiže cukrovku. Namerané hodnoty glykémie sa mi pohybujú v rozmedzí 12 až 16 mmol/l. Užívam lieky: Oltar 6 mg. Meftogamma 1000. A Jazeta Novum 100 mg. Liečim sa aj na hypertenziu, vysoký krvný tlak. Beriem lieky: Urapidil (Medreg) 30 mg. Valtricom 5 mg/160 mg/12,5 mg. A Kalium Chloratum 500 mg. Ťažko sa mi dýcha. Užívam Euphyllin CR N 300. Myslím si, že ide o účinný liek, lebo po chvíli sa mi uľaví. A takú pomôcku na dýchanie: Airflusal 50/500. Chutia mi šumivé tablety ako napríklad Magnézium + B6, 300 mg. Nakoniec ešte spomeniem tabletky nas hemoroidy a od Biopronu výživový doplnok s laktobacilmi.
A čo chcem vlastne povedať? Že aj ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím alebo s veľmi nízkym invalidným dôchodkom majú obrovský elán, chuť žiť, aj keď napríklad ja som veľmi náladový. Raz dobre, potom zasa veľmi ťažko. Bojím sa vlastných myšlienok.
Ako starnem, strácam záujem o mnohé záľuby. Sú niekedy celé dni, keď sa cítim ako otrávený. Nič sa mi nechce. Dokonca až tak, že mám problém poupratovať alebo umyť riad. Sú to ťažké stavy. Niekedy sa mi stane, že aj keď užijem lieky, ako keby nezabrali.
Môj život sa scvrkol na potrebu prekonať bežné rutinné práce v domácnosti. Preto som rád, že sa môžem stretávať s unitármi. Chcete vedieť, o čom debatujeme? Pozri článok: O čom sa zhováram s unitármi?
Pre mňa sú takéto sedenia veľkou vzpruhou, povzbudením. Získam po stretnutí s unitármi skvelý pocit, nadšenie, chuť do života.
Môj článok nie je iba poďakovaním tým, ktorí mi pomáhajú. Možno pomôže aj ďalším ľuďom pochopiť, čo pre človeka v životnej kríze znamená obyčajná ľudská pozornosť.
Autor: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu. Od roku 2026 aj unitár.