Kúpil som mačičkám odpočívadlo na balkón. Z času na čas sa však uvoľní prísavka, a preto musím kontrolovať, či odpočívadlo bezpečne drží.
Na fotografii vidíte, ako si Tulka užíva svoj čas. Dal som jej také meno, pretože som ju vzal z ulice. Bola to túlavá mačička, akoby bez domova. Teda Tulka!
U mňa si teraz žije kráľovsky. Nič jej nechýba. Najradšej sa pozerá von oknom alebo z balkóna a sleduje, čo sa deje na ulici. Rozdiel je však obrovský. Teraz žije v bezpečí a má svoj domov.
Na fotografii je aj Milka, moja najstaršia mačička. Má vyše osem rokov, ale presne neviem, koľko. Musel by som sa opýtať v útulku, odkiaľ som si ju vzal.
Dostala meno Milka, pretože keď som ju prvýkrát vzal na ruky, bola veľmi milá a prítulná. Hneď sme vedeli, že k sebe patríme.
Milka sedí v mačacom domčeku.
Mám ešte Miu, ale tá je taká živelná, že ju nezachytí ani najlepší fotograf. Tri mačičky, moje potešenia!
Ešte sa vrátim k Tulke. Veľmi sa ma bojí a je stále ostražitá. Keď žila na ulici, možno zažila aj zlé zaobchádzanie. Neviem presne, čo všetko prežila, ale jej plachosť je stále výrazná.
Miluje pohľad z okna. Často sedáva v mačacom domčeku na balkóne a veľmi rada spáva na mojej posteli. Keď si idem ľahnúť, niekedy sa uložím až na okraj postele, aby som ju nevyrušil. Nechcem, aby sa zľakla a utiekla sa schovať za posteľ.
Tulky som sa už viackrát dotkol, keď som jej na tanierik položil maškrtu. Inak je však stále veľmi plachá a bojazlivá.
Žijem sám v byte a moje tri mačičky mi robia spoločnosť. Preto vyhľadávam aj stretnutia s ľuďmi, napríklad so skupinou, v ktorej sa stretávajú aj unitári. Sme malá skupina, ale každý môže otvorene povedať, čo ho trápi.
Autor: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu.